Usiaho patrochu55

Nad Naračču čorna ad kamaroŭ - fota

Ale jany nie kusajucca.

Fota, zroblenyja 14 maja pobač ź vioskaj Mikolcy Miadzielskaha rajona Minskaj vobłaści, uražvajuć - čornaje ad kamaroŭ nieba nie kožny dzień davodzicca bačyć.

«I heta jašče nie samaje strašnaje, što było -- focik apynuŭsia pad rukoj tolki praz hadziny try, -- piša na partale Tut.by śviedka kamarynaha našeścia miascovy žychar Dzianis Kisły. -- Hetyja zdymki tolki toje, što ja paśpieŭ zachavać... A kali ŭžo adjazdžaŭ, ich naohuł mała stała.

A što budzie, kali pačniecca siezon «Ukus?» Bajusia pra heta navat dumać».

Dzianis źviazvaje takuju ​​aktyŭnaść maškary z nadvorjem. «Inšych tłumačeńniaŭ ja prosta nie znachodžu», -- kaža jon.

Miascovyja žychary raspaviali, što bačać takuju navała maškary časam kožny, a časam praz hod.
Ni na kaho maškara nie nakidvalisia.

I ŭsio ž, čamu mienavita ŭ Miadzielskim rajonie takaja kancentracyja maškary i čamu mienavita ciapier?

Heta naturalny praces, adznačyła dyrektar Naračanskaj bijałahičnaj stancyi Taćciana Žukava: «U voziery žyvuć ličynki nasiakomych. Heta kamary-zvancy, chiranamidy. Ciapier pryjšoŭ čas masavaha vychadu darosłych asobin z vadajomaŭ na sušu, dzie jany sparvajucca, adkładajuć jajki. Dalej ź ich raźvivajucca ličynki nasiakomych.

Ličynki hetaha kamara - nie što inšaje, jak matyl, dobra viadomaja prynada dla rybałki».

Kamary-zvancy (dziarhuny), chiranamidy (Chironomidae) -- siamiejstva dvukryłych. Nazvu kamar atrymaŭ z-za charakternaha huku, padobnaha na zvon, jaki atrymlivajecca z-za taho, što kamar machaje kryłami (da 1000 uzmachaŭ u siekundu). Ličynki nasialajuć prydonny hlej i zdolnyja žyć na hłybini da 300 mietraŭ. Kamary-zvancy biasškodnyja dla čałavieka. Ličynki vykarystoŭvajucca ŭ jakaści kormu dla ryby, u tym liku akvaryumnaj. Prablema masiravanaha źjaŭleńnia kamara-zvancoŭ charakternaja dla miescaŭ z bahaćciem vadajomaŭ.

Takim čynam, toje, što kazurki stajać słupami -- sprava zvyčajnaja, zdarajecca kožny hod. Ich časam nie zaŭvažajuć z-za vietranaha nadvorja, kali kamaroŭ paprostu ździmaje. A voś kali cicha i soniečna, jany stanoviacca bolš čym prykmietnyja.

Hetyja kamary nie kusajucca,
kaža Taćciana Žukava. Darosłyja asobiny kamara nie charčujucca: ich rotavyja orhany niedaraźvityja.

Hałoŭny ŭrač Miadzielskaha rajonnaha centra hihijeny i epidemijałohii Mikita Łabačoŭ taksama supakojvaje: «Žychary rajona nie źviartalisia ŭ našu słužbu z nahody maškary.

Jana nie ŭjaŭlaje dla ludziej nijakaj niebiaśpieki. Infiekcyjnyja zachvorvańni jana nie pieranosić u adroźnieńnie ad klaščoŭ,
naprykład».

Kamientary5

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Usie naviny →
Usie naviny

Na staražytnych mohiłkach u centry Hrodna znajšli pareštki maci i dziciaci ŭ adnoj mahile1

Siamja naźbirała trochlitrovy słoik maniet. Kolki atrymałasia?3

«Paśla Tajłanda Hruzija zdajecca ahresiŭnaj». Prahramist — pra zimoŭku ŭ Azii i žyćcio ŭ Tbilisi8

Rezkija vykazvańni doktara z Kaściukovičaŭ: mierkavańni karystalnikaŭ pra jaho ŭčynak razyšlisia11

Padčas futbolnaha matča zdaryŭsia pažar. Hulec uziaŭ šłanh i patušyŭ jaho

«U śniežni vydatkavała na ježu 115 rubloŭ». Jak biełarusy ekanomiać u kramach3

Ekipaž misii «Artemida-2» paŭtaryŭ znakamity zdymak Ziamli2

Dzie karanavaŭsia Mindoŭh?40

Frydman: Vašynhton dazvoliŭ Iranu zachavać tvar, Rasija ničoha nie vyjhrała21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić