Hramadstva2020

«U pracoŭny čas razhadvali kryžavanki, prahladali časopisy mod abo prymali ježu»

Dziaržkantrol apublikavaŭ vyniki «andropaŭskaha» rejdu pa Hrodzienščynie.

Dziaržkantrol apublikavaŭ vyniki «andropaŭskaha» rejdu pa Hrodzienščynie.

Hazieta «Hrodzienskaja praŭda» apublikavała vyniki pravierak Kamitetu dziaržaŭnaha kantrolu Hrodzienskaj vobłaści, jakija ładzilisia ŭ rehijonie ad 26 krasavika da 4 maja. Aficyjna hetyja mierapryjemstvy nazvalisia manitorynham stanu pracoŭnaj dyscypliny.

«Parušeńni pracoŭnaha rasparadku vyjaŭlenyja na 57 pradpryjemstvach i ŭ arhanizacyjach, padparadkavanych ministerstvam pramysłovaści, transpartu, budaŭnictva i architektury, žyllova-kamunalnaj haspadarki, enierhietyki, kancernam «Biellehpram», «Biellespapierapram», a taksama miascovym orhanam ułady, va ŭstanovach adukacyi i achovy zdaroŭja, hramadskich arhanizacyjach»,
— rapartuje «Hrodzienskaja praŭda».

U čym ža zaklučalisia parušeńni, za jakija pa vynikach manitorynhu da dyscyplinarnaj adkaznaści byli pryciahnutyja 93 parušalniki pracoŭnaj dyscypliny?

Pravierki vyjavili, što ludzi časta spaźniajucca na pracu. Bolš za toje, u niekatorych arhanizacyjach u časie paŭtornaha rejdu praviaralščyki łavili na spaźnieńni tych ža ludziej, što i ŭ časie pieršaha vizitu.

Manitorynh vyśvietliŭ, jak baviać svoj pracoŭny čas supracoŭniki pradpryjemstvaŭ i arhanizacyj.

«U pracoŭny čas asobnyja supracoŭniki zamiest vykanańnia svaich słužbovych abaviazkaŭ razhadvali kryžavanki, čytali knihi i haziety, prahladali časopisy mod abo prymali ježu.
Niekatoryja naohuł adsutničali na pracoŭnych miescach biez pavažnych pryčyn, a kiraŭniki nie mahli patłumačyć, dzie znachodziacca ich padnačalenyja».

Pravierka vyjaviła niedachopy ŭ arhanizacyi propusku na terytoryi, jakija achoŭvajucca.

«Rabotniki Kamiteta dziaržkantrolu bieśpieraškodna ŭvachodzili na terytoryi, jakija achoŭvajucca, i navat na režymnyja abjekty, a vartaŭnikoŭ ŭ hety čas uvohule nie było na miescy».

Praź niekalki dzion paśla zaviaršeńnia pravierki na Hrodzienščynie Alaksandr Łukašenka zrabiŭ žorstkuju zajavu pra nieabchodnaść «naviadzieńnia paradku ŭ arhanizacyjach i pradpryjemstvach, u tym liku ŭzmacnieńnia žorstkaści pracoŭnaj dyscypliny» i zhadaŭ časy Andropava. Mahčyma, adnoj z pryčyn, źjaŭleńnia hetaj zajavy stali i vyniki hrodzienskaha rejdu. Nieŭzabavie kiraŭnik Administracyi prezidenta Uładzimir Makiej zajaviŭ pra ŭsiebiełaruskuju pravierku dyscypliny i kadravaj raboty na pradpryjemstvach. Vynik nie prymusiŭ siabie čakać. 14 maja ŭ subotu čytačy «NN» paviedamili, što ad niekatorych pradpryjemstvaŭ i ŭstanovaŭ stalicy rajvykankamy zapatrabavali śpisy supracoŭnikaŭ, jakija nie vyjšli pra pracu (taja subota była pracoŭnaja). Paźniej padobnyja paviedamleńni pačali prychodzić ź inšych rehijonaŭ Biełarusi.

Kamientary20

Ciapier čytajuć

Arhiencina znoŭ pierałamiła hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy4

Arhiencina znoŭ pierałamiła hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami2

Biełarusy biez pašpartoŭ va Ukrainie ŭ žniŭni ryzykujuć stać nielehałami — jany nie zmohuć abnavić DNŽ16

Bolš za 100 tysiač narviežcaŭ zładzili firmovaje viesłavańnie prosta ŭ centry Osła

ZŠA znoŭ niekalki hadzin bili pa Iranie1

Spad naradžalnaści moža stymulavać ekanamičny rost3

Ispanija stała pieršym finalistam čempijanatu śvietu. Francyja zrynutaja28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Arhiencina znoŭ pierałamiła hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy4

Arhiencina znoŭ pierałamiła hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić