Biełaruski prahramist stvaryŭ sajt, jaki dazvalaje biełarusam abychodzić aficyjna ŭviedzienyja žorstkija abmiežavańni na handal valutaj.
Biełaruski prahramist stvaryŭ sajt, jaki dazvalaje biełarusam abychodzić aficyjna ŭviedzienyja žorstkija abmiežavańni na handal valutaj.
Na fonie pustych abmiennych kijoskaŭ, čutak pra blizkuju devalvacyju biełaruskaha rubla i valutnaha kryzisu ŭ krainie na jaho «čornym rynku ŭ internecie» rehistrujucca tysiačy žycharoŭ Biełarusi.
Biełaruski centralny bank užo nie pieršy tydzień robić bolš žorstkimi praviły abmienu valuty ŭ sprobach pieraduchilić poŭnaje vyčarpańnie valutnych reziervaŭ krainy. U krasaviku biełaruskim bankam dazvolili handlavać valutaj ź miascovymi kampanijami za miežami
Try tydni tamu małady prahramist, jaki nazyvaje siabie prosta Pieciem, uvasobiŭ u žyćcio, jak jamu zdajecca, «vidavočnuju ideju». Litaralna za adny vychodnyja jon stvaryŭ sajt, jaki ŭžo naviedvajuć kala 15 000 čałaviek u dzień i ŭ jakoha ŭžo źjaviłasia nie mienš za čatyry kłony.
Adras sajta prokopovi.ch abyhryvaje proźvišča kiraŭnika centralnaha banka Biełarusi Piatra Prakapoviča.
Staronka prapanuje toje, što nie moža prapanavać centralny bank, — kanviertavalnaść biełaruskaha rubla.
Naviednik sajta, žadajučy kupić abo pradać peŭnuju kolkaść dalaraŭ ZŠA, prahladaje abjavy, pakinutyja inšymi karystalnikami, pakul nie znojdzie čałavieka, jaki choča pradać ci kupić anałahičnuju kolkaść, paśla čaho vychodzić ź im na suviaź. Zatym jany mohuć albo sustrecca ŭ ahavoranym miescy i pamianiać valutu pa ahavoranym kursie, albo, kali ich tryvožyć biaśpieka, pajści ŭ adzin z pustujučych abmiennych punktaŭ.
Kab abmiennyja punkty nie mahli akumulavać dalary i jeŭra, urad patrabuje ad ich nieadkładna pradavać pa aficyjnym kursie lubuju valutu, jakuju jany kuplajuć u klijentaŭ, choć pradavać svaje dalary pa aficyjnym kursie praktyčna nichto nie choča. Rašeńnie: pakupnik dadatkova płacić pradaŭcu roźnicu pamiž aficyjnym i nieaficyjnym kursam.
Piecia, jaki pahadziŭsia adkazać na našy pytańni praź internet, prarekłamavaŭ svoj sajt u Facebook i za niekalki dzion pryciahnuŭ tysiačy naviedvalnikaŭ.
«Šmat chto pakidaje vodhuki, paviedamlajučy inšym, kolki valuty i dzie jany pamianiali», — raskazvaje jon.
Servisam mohuć karystacca nie tolki pryvatnyja asoby, ale i kampanii.
«Hetaja ideja nasiłasia ŭ pavietry, ale ciapier my dumajem, jak jaje manietyzavać, nie pryciahvajučy da sabie lišniaj uvahi», — zajaviŭ Piecia.
Biełarusy, što ŭžo 17 hadoŭ žyvuć pad uładaj aŭtarytarnaha lidaera Alaksandra Łukašenki, dobra navučylisia pieraadolvać ciažkaści, jakija stvaraje im ich niepradkazalny kiraŭnik. Kali centralny bank uzmacniŭ žorstkaść praviłaŭ abmienu, ludzi pačali pieravodzić hrošy na svajo imia ŭ susiedniuju Rasiju, dzie potym atrymlivali ich u rasijskich rublach. Heta prymusiła biełaruskuju paštovuju słužbu zabaranić paštovyja pieravody.
Na miascovych
«Ja chacieŭ pakazać prykład taho, jak my možam spravicca sami, kali ŭłady nie spraŭlajucca»,— śćviardžaje Piecia.
Na svaim sajcie jon abiacaje ŭ budučyni pašyryć dziejnaść i adkryć «apieracyi» ź inšymi deficytnymi ŭ krainie tavarami — bienzinam, tałonami na prajezd u hramadskim transparcie i hrečkaj. Heta, zrazumieła žart. Pakul što žart.
Kamientary