Mierkavańni11

Forvard minskaha «Dynama»: Kamunizm — heta sapraŭdnaja dyktatura

Pra heta Jozef Štumpieł zajaviŭ u intervju goals.by.

Słavacki forvard chakiejnaha «Dynama» Jozef Štumpieł u intervju goals.by raspavioŭ, čamu jon vyrašyŭ pahulać u KCHŁ, z-za čaho pakinuŭ «Barys» i čym pryciahnuŭ jaho Minsk, vykazaŭ svajo mierkavańnie pra kamunistaŭ, Hlena Chenłana, holf, futboł i tenis, raspavioŭ ab siabroŭstvie ź Zihmundam Pałfi i Uładzimiram Cypłakovym, a taksama pryznaŭsia ŭ lubovi da rodnaj Słavakii.

- Jozef, vierniemsia ŭ samy pačatak siezonu. Raskažycie, čamu vy pakinuli Astanu?

-- Sychod z «Barysa» adbyŭsia pavodle majoj inicyjatyvy. Mnie prapanoŭvali pahulać u Astanie jašče adzin hod, ale ja chacieŭ być bližej da domu, da Słavakii. Ja zrabiŭ heta dla siamji. Astana – usio ž dalekavata znachodzicca ŭ hieahrafičnym płanie.

Ale ž zarpłata ŭ «Barysa» u vas była bolšaj, čym u «Dynama».

-- Paŭtarusia, źjechaŭ adtul z-za siamji. A hrošy ... Za svajo žyćcio ja ich dosyć zarabiŭ, kab ciapier nie stavić na pieršy płan.

Majoj siamji ŭ Kazachstanie nie vielmi padabałasia.

-- Možacie paraŭnać Minsk i Astanu?

-- U Kazachstanie zimoj vielmi choładna. Lepš naohuł nie vychodzić na vulicu. Minsk – bližej da Jeŭropy. Možna navat telebačańnie słavackaje ŭ Biełarusi pahladzieć. Avijaznosiny sa Słavakijaj lepšyja. U Astanie 2 ci 3 rejsy ŭ tydzień, u Minsku – choć kožny dzień lotaj.

Vy źjazdžali ŭ NCHŁ u samym pačatku 90-ch hadoŭ minułaha stahodździa. Vas nie sprabavali ŭtrymać? Nie pryjšłosia ci lacieć u Paŭnočnuju Amieryku tajkom, chavajučysia ad uładaŭ?

- Pierad adjezdam u NCHŁ ja hulaŭ u Hiermanii, u jakuju źjechaŭ z Słavakii biez prablem. Biez prablem palacieŭ i ŭ ZŠA. A nakont tajemnych uciokaŭ chakieistaŭ, heta było pry kamunistach, pry ich sapraŭdy nikudy nielha było vyjechać

- A jak vy naohuł staviciesia da takoha palityčnaha ładu, jak kamunizm?

- Svabody niama nijakaj, heta samaja sapraŭdnaja dyktatura.

- Za stolki hadoŭ, pražytych u ZŠA, vy nie stali amierykancam? Dzie płanujecie žyć paśla zakančeńnia karjery?

ZŠA, biezumoŭna, dali mnie vielmi šmat,

ale ja - słavak, zaŭsiody byŭ im i nazaŭždy im zastanusia.

Ja vielmi lublu svaju radzimu, pastajanna pryjazdžaŭ dadomu paśla kožnaha siezona ŭ NCHŁ, zaŭsiody imknuŭsia hulać za zbornuju. Paśla zaviaršeńnia karjery asabista ja chaču viarnucca ŭ Słavakiju i žyć tam, ale zrablu tak, jak vyrašyć siamja (u Jozefa Štumpieła – troje dzietak).

Poŭnaja viersija intervju Jozefa Štumpieła

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Paśla skarhi stukača z papularnych biełaruskich sajtaŭ źnikli ceny ŭ dalarach na mašyny i kvatery19

Paśla skarhi stukača z papularnych biełaruskich sajtaŭ źnikli ceny ŭ dalarach na mašyny i kvatery

Usie naviny →
Usie naviny

Šašłyki na majskija śviaty. Paraŭnoŭvajem ceny ŭ Biełarusi i Polščy1

«Para ŭskryvacca, bo inakš zdochnieš biez boju». Sieviaryniec raskazaŭ pra pieršyja dni na Akreścina2

Na Minščynie zaviali kryminałku na baćku, jaki hvałciŭ dačku 20 hadoŭ tamu8

Novaja vieładarožka: chutka možna budzie dajechać da Minskaha mora biez prypynkaŭ3

Biełarusy dapamahli maładoj maci ź invalidnaściu zrabić ramont u internacie. Inakš dzicia zabrali b u dziciačy dom13

Siońnia ŭ Rasii znoŭ haryć Pierm. Vyhladaje, što SPA ŭ Pryŭralli bolš niama15

Busieł-pryhažun rehularna zachodzić u kramu ŭ Maładziečanskim rajonie. Jamu kuplajuć sasiski, nie hrebuje ptuška i batonam2

«7 pasažyraŭ, 2 kanistry ŭ prybiralni». Praz «salarščykaŭ» na miažy ŭ Breście ŭtvarajucca čerhi5

U Zasłaŭi ŭ CHII stahodździ moh być muravany chram ci kniažacki pałac, pra jaki ničoha nie viedali historyki19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla skarhi stukača z papularnych biełaruskich sajtaŭ źnikli ceny ŭ dalarach na mašyny i kvatery19

Paśla skarhi stukača z papularnych biełaruskich sajtaŭ źnikli ceny ŭ dalarach na mašyny i kvatery

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić