Ekanomika2020

U Biełarusi rezka vyrasła dola stratnych pradpryjemstvaŭ — takich užo tracina. Čamu tak adbyvajecca?

Pavodle danych Biełstata za studzień, amal 32% pradpryjemstvaŭ u Biełarusi byli stratnyja. Za hod ich kolkaść vyrasła na 6,8%, ale heta nie adziny tryvožny pakazčyk.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Bolš za 30% — heta ŭžo «zvanočak»

U studzieni minułaha hoda dola stratnych pradpryjemstvaŭ składała 25,1%. Ciaham hodu situacyja palapšałasia, ale, navat z ulikam peŭnaj siezonnaści pakazčyku, 2026 hod pačaŭsia z rezkaha paharšeńnia.

Dla lepšaha razumieńnia situacyi ekśpiert BEROC Źmicier Kruk prapanuje hladzieć na situacyju 2019 i 2021 hadoŭ, kali dola stratnych pradpryjemstvaŭ była ŭ miežach 15—20%.

«Kali my vychodzim u dyjapazon zvyš 30%, to heta ŭžo zvanočak, jaki pakazvaje, što adbyvajecca niešta nie toje», — kaža Kruk.

Adnoj z hałoŭnych pryčyn ekanamist nazyvaje prablemy z ekspartam, što ŭ tym liku pryznajuć ułady.

«Na rasijskim rynku popyt pahoršyŭsia, u dadatak pastajanna ŭźnikajuć pieraboi z pastaŭkami ŭ inšyja krainy, što istotna ŭpłyvaje na prybytkovaść», — kaža ekanamist.

Inšy važny pakazčyk, na jaki źviartaje ŭvahu Kruk, — heta ŭzrovień zapasaŭ hatovaj pradukcyi, jaki pa stanie na 1 sakavika vyras da 90,6% ad siaredniemiesiačnaj vytvorčaści.

«U hady, kali ekanomika i karparatyŭny siektar narmalna siabie adčuvajuć, hety pakazčyk vahajecca ŭ miežach 60—65%. Navat u časy pandemii, u lipieni 2020 hoda, zapasy hatovaj pradukcyi składali kala 80%».

Pakolki ekspartny popyt źmienšyŭsia, to vytvorčaść nie moža padtrymlivać tyja abjomy, jakija byli dasiahnutyja ŭ 2024 — pačatku 2025 hoda, i składskija zapasy vyraśli.

Čas raspłaty za rost zarobkaŭ i strymlivańnie cen

Siarod dadatkovych pryčyn, čamu raście kolkaść stratnych pradpryjemstvaŭ, ekanamist nazyvaje praźmierny rost zarobkaŭ, jaki adbyvaŭsia praź niedachop pracoŭnaj siły.

«Zarpłaty raśli chutčej, čym praduktyŭnaść pracy. Hety razryŭ u roście zarobkaŭ i praduktyŭnaści, jaki naziraŭsia z 2022 hoda, možna skazać, i byŭ apłočany karparatyŭnym siektaram.

Ź finansavych mierkavańniaŭ jany nie pavinny byli płacić takija zarpłaty, ale pakolki inšaha vychadu nie było, bo inakš nie było b kamu pracavać, pradpryjemstvy pavyšali vydatki na zarobki», — tłumačyć ekśpiert.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Paŭpłyvała i strymlivańnie cenaŭ, jakoje źmianšała prybytkovaść firm i pradpryjemstvaŭ, nakiravanych bolš na ŭnutrany rynak.

«Heta taksama było važnaj pryčynaj dla paharšeńnia finansavaha stanu, pakolku kali ŭ vas ceny zamarožanyja štučnym čynam, a vydatki pry hetym vysokija, to, adpaviedna, uzrovień prybytku budzie abmiežavany», — tłumačyć ekanamist.

Takim čynam, ciapierašniaja situacyja šmat u čym była pradkazalnaj, pakolki rost zarobkaŭ i adnačasovaje strymlivańnie cen išli ŭrazrez z abjektyŭnymi ekanamičnymi pryčynami. U dadatak paśla 2022 hoda biełaruskaja ekanomika straciła šmatviektarnaść i stała amal całkam zaležnaj ad rasijskaha rynku, jaki taksama cierpić praz vajnu i sankcyi.

Kamientary20

  • Chiech
    01.04.2026
    Ja pa BT užo hadoŭ z trydcać kažuć, što z kožnym hodam u Biełarusi žyćcio staje ŭsio lepiej i bahaciej…
    Chto-ta vrot pałučajecca?
  • morfieus
    01.04.2026
    sčas snova načnut oskorblať biełorusov po tv - narod nie tot, rabotať nie chotiat
  • A chto
    01.04.2026
    Budzit maich dziaciej karmić?

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Usie naviny →
Usie naviny

Na staražytnych mohiłkach u centry Hrodna znajšli pareštki maci i dziciaci ŭ adnoj mahile1

Siamja naźbirała trochlitrovy słoik maniet. Kolki atrymałasia?3

«Paśla Tajłanda Hruzija zdajecca ahresiŭnaj». Prahramist — pra zimoŭku ŭ Azii i žyćcio ŭ Tbilisi8

Rezkija vykazvańni doktara z Kaściukovičaŭ: mierkavańni karystalnikaŭ pra jaho ŭčynak razyšlisia11

Padčas futbolnaha matča zdaryŭsia pažar. Hulec uziaŭ šłanh i patušyŭ jaho

«U śniežni vydatkavała na ježu 115 rubloŭ». Jak biełarusy ekanomiać u kramach3

Ekipaž misii «Artemida-2» paŭtaryŭ znakamity zdymak Ziamli2

Dzie karanavaŭsia Mindoŭh?40

Frydman: Vašynhton dazvoliŭ Iranu zachavać tvar, Rasija ničoha nie vyjhrała21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić