Śviet22

Krainy Jeŭrasajuza nie zmahli damovicca pra stvareńnie «ściany ad dronaŭ»

Jeŭrapiejskija krainy nie zdoleli damovicca nakont stvareńnia tak zvanaj «ściany ad dronaŭ», jakaja pavinna była b abaranić ich ad bieśpiłotnikaŭ z Rasii. Nieprymańnie vyklikajuć jak sama ideja, tak i jaje nazva, piša Politico.

Fota: Mark Newman / Getty Images

Dla dziaržaŭ na ŭschodnim fłanzie NATA — ad Finlandyi da Rumynii — antydronavaja sistema vyhladaje nieabchodnaj, bo jany rehularna sutykajucca z zalotam rasijskich i «nieviadomych» bieśpiłotnikaŭ. Adnak krainy, što znachodziacca dalej ad miažy, ličać ideju zanadta darahoj i sumniavajucca, jak jana budzie spałučacca z płanami ES i NATA. Niekatorych taksama niepakoić, što Brusel atrymaje zanadta vialiki ŭpłyŭ na nacyjanalnuju abaronnuju palityku.

Na samicie ŭ Kapienhahienie prezident Francyi Emanuel Makron adznačyŭ, što abarona ad dronaŭ — važny pryjarytet, ale «idealnaj ściany dla Jeŭropy nie isnuje»: zakryć usiu miažu ŭ 3000 kiłamietraŭ prosta niemahčyma. Fiederalny kancler Hiermanii Frydrych Mierc taksama vykazaŭsia suprać płana vielmi rezka, choć u samoj Hiermanii niadaŭna ŭźnikli prablemy ź nieviadomymi dronami, u tym liku na terytoryi aeraporta Miunchiena.

Jeŭradeputatka Channa Nojman padkreśliła, što adna ściana nie vyrašyć asnoŭnych prablem biaśpieki: jana nie abaronić ad kibiernapadaŭ, nie dapamoža z supraćpavietranaj abaronaj i vytvorčaściu bojeprypasaŭ.

Jeŭrakamisar pa abaronie Andrus Kubilus zajaviŭ, što sistemu vyjaŭleńnia dronaŭ možna stvaryć prykładna za hod, ale na poŭnafunkcyjanalnuju sietku na sušy i mory spatrebicca značna bolš času i srodkaŭ. Tolki dla Polščy i Bałtyjskich krain prajekt moža kaštavać kala 1 miljarda jeŭra. Kubilus pryznaŭ, što nazyvać hety prajekt «ścianoj» nie zusim pravilna — heta nie pavinna stać «novaj linijaj Mažyno».

Razmovy abvastryła i finansavaja častka: krainy z uschodu chočuć vykarystoŭvać na budaŭnictva sistemy hrošy ES, u toj čas jak lidaraŭ Italii i Hrecyi turbuje, što taki prajekt budzie karysny tolki ŭschodnim dziaržavam, a nie ŭsiamu Jeŭrasajuzu.

Kamientary2

  • skoro, no budiet pozdno
    03.10.2025
    Zašievielatsia, kohda priletit, po ošibkie Rośsii, 100 rośsijskich dronov i 20 rośsijskich rakiet......i priletiat rovno v aerodromy, vojennyje bazy i vojennyje składy.
  • Filipp
    03.10.2025
    "Nieprymańnie vyklikajuć jak sama ideja, tak i jaje nazva, piša Politico."
    Tak, u postmadernie hałoŭnaje navat nie sama sprava, a jaje jaje nazvać!)

Ciapier čytajuć

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna30

Hramadstvaabmiarkoŭvajcie!30

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna

Usie naviny →
Usie naviny

Maładuju supracoŭnicu Ernst & Young asudzili za pratesty. A paśla kinuli ŭ SIZA pa novaj spravie3

«Pad zapis na kamieru zadavali pytańni, skanavali telefon, pierapisku». Jak ciapier prachodziać dopyty na miažy Biełarusi13

U Babrujsku za 200 tysiač dalaraŭ pradajuć były armiejski štab. Ciapier u im raźmiaščajecca sinahoha 2

Ceny na zołata ŭpieršyniu ŭ historyi pieravysili 4000 dalaraŭ za uncyju

Navošta žančyny koluć u tvar śpiermu łasosia? Biełaruska padzialiłasia ŭłasnym dośviedam20

Pa spravie mahiloŭskaha mańjaka źviarnulisia 16 žančyn1

Jak časta treba kuplać novyja trusy — adkaz moža ździvić21

Tramp zajaviŭ, što jon «u niejkim sensie» pryniaŭ rašeńnie nakont pastavak Ukrainie rakiet Tomahawk9

Na videa pra mahiloŭskaha mańjaka siłaviki trymajuć jaho na doŭhich ramianiach. Što heta i navošta?14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna30

Hramadstvaabmiarkoŭvajcie!30

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić