Śviet

Maleńkaj krainie pašancavała z nazvaj. Jak vostraŭ u Karybskim mory zarablaje miljony na damiennym imieni

U 1980-ja hady, kali tolki pačynaŭsia internet, kožnaja kraina atrymała svoj damien vierchniaha ŭzroŭniu: ZŠA —.us, Vialikabrytanija —.uk, a nievialikaj terytoryi Anhilja ŭ Karybskim mory dastałosia pašyreńnie .ai. Tady heta vyhladała jak vypadkovaść, ale ciapier, kali va ŭsim śviecie burna raźvivajecca štučny intelekt (AI), heta stała sapraŭdnaj załatoj žyłaj, piša Bi-bi-si.

Anhilja — brytanskaja zamorskaja terytoryja, viadomaja svaimi čystymi plažami. Fota: Wikimedia Commons

Ciapier tysiačy kampanij i pryvatnych asob kuplajuć va ŭładaŭ Anhilji damieny z kančatkam .ai. Tak, amierykanski pradprymalnik Dcharmieš Šach niadaŭna zapłaciŭ kala 700 tysiač dołaraŭ za adras you.ai. Usiaho za niekalki hadoŭ kolkaść zarehistravanych .ai-sajtaŭ pavialičyłasia ź mienš čym 50 tysiač da bolš čym 850 tysiač.

U 2024 hodzie prodaž takich adrasoŭ prynios Anhilji 39 miljonaŭ dalaraŭ ZŠA — heta amal čverć usich biudžetnych dachodaŭ. U 2025 hodzie ŭłady čakajuć rost dachodaŭ ad damienaŭ da 132 miljonaŭ uschodniekarybskich dalaraŭ (kala 48,9 miljona dalaraŭ ZŠA), a ŭ 2026-m — da 138 miljonaŭ (51,1 miljona). Dla paraŭnańnia: turyzm, jaki ličycca asnoŭnaj halinoj ekanomiki vostrava, daje kala 37% biudžetnych pastupleńniaŭ, ale mocna cierpić ad štohadovych urahanaŭ.

Zvyčajny košt rehistracyi .ai-damiena pačynajecca ad 150—200 dołaraŭ na dva hady. Pry hetym najbolš zapatrabavanyja adrasy pradajucca z aŭkcyjonaŭ za sotni tysiač dalaraŭ. Naprykład, niadaŭna damien cloud.ai abyšoŭsia ŭ 600 tysiač, a law.ai — u 350 tysiač.

Amal usie hrošy iduć u biudžet Anhilji, choć kala 10% prybytku atrymlivaje amierykanskaja kampanija Identity Digital, jakaja kiruje techničnym bokam damiena.

Hetaja situacyja nahadvaje prykład vostrava Tuvału, jaki jašče ŭ 1998 hodzie pradaŭ prava na svoj damien .tv i zarablaje na hetym miljony. Ale ŭ vypadku Anhilji vialikaja častka dachodaŭ idzie niepasredna miascovym uładam.

Hrošy ad damienaŭ płanujuć vykarystoŭvać dla raźvićcia infrastruktury, budaŭnictva novaha aeraporta i ŭmacavańnia sistemy achovy zdaroŭja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ5

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Na Kamaroŭcy pradajuć maładuju bulbu. Praŭda, ceny kaśmičnyja2

«Staviacca jak da śmiećcia». Biełarus-akupant pakalečyŭsia na froncie, a ciapier pamiraje ŭ kurskaj balnicy biez dapamohi29

60% supracoŭnikaŭ biełaruskich kampanij niezadavolenyja svaim zarobkam

Adziny ŭ Rasii vytvorca škłovałakna paśla ataki ŭkrainskich dronaŭ nie pracuje ŭžo chutka hod1

MARH dałučyła da pahadnieńnia ab prasoŭvańni biełaruskich tavaraŭ novych bujnych hulcoŭ. Siarod ich — uładalnik «Tabakierak»

«Drahičynskaje mora»: u horadzie padtapiła miescy, dzie raniej nie prybrali śnieh2

Biełarusam, jakija siadziać na chatniaj chimii za palityku, prapanujuć palohku — pierajści na papraŭčyja raboty10

85% dziaciej u 2026 hodzie narodziacca ŭ Azii i Afrycy12

Iran choča prapanavać Trampu naftavuju ździełku, kab jon jaho nie čapaŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ5

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić