Kultura22

Minski Teatr lalek nie paśpieŭ anansavać premjeru pa Bykavu, jak kvitki na červień i lipień razabrali

Staličny Teatr lalek anansavaŭ premjeru — śpiektakl «Chutar» pavodle znakamitaj apovieści Vasila Bykava «Znak biady». Siońnia teatr apublikavaŭ afišu z hetym i inšymi śpiektaklami na červień-lipień — kvitki na ich razabrali mienš čym za hadzinu. Vakantnymi zastalisia tolki niešmatlikija miescy ŭ zali na dziciačyja pastanoŭki.

Na sajcie prodažu kvitkoŭ na premjeru pa Bykavu bolš niama svabodnych miescaŭ ni na červień, ni na lipień. Fota: skrynšot tce.by

«Nu, jak takoje moža być? Paŭhadziny tamu apublikavali afišu. I ŭžo niama kvitkoŭ ni na adzin śpiektakl ni ŭ červieni, ni ŭ lipieni», — skardziacca ŭ sacsietkach teatra ludzi.

«Praz 34 siekundy paśla taho, jak na sajcie źjaviłasia afiša, sajt loh», — narakajuć inšyja.

«Jak ža pryjemna adčuvać, što budzie novy šedeŭr, jaki ty nie bačyŭ u teatry lalek!», — iranizujuć trecija.

Jość i tyja, chto trapiŭ u lik ščaśliŭcaŭ, paśpieŭšy ŭchapić kvitki, čym ciapier vychvalajucca ŭ storyz:

Dla tych ža, kamu z pakupkaj nie pašancavała, zastajecca jašče adna opcyja: nabyć toje, što zastajecca ŭ kasie, u tym liku na prystaŭnyja kresły, kvitki na jakija pradajucca ŭ dzień pakazaŭ.

Masavy ažyjataž na śpiektakli minskaha teatra lalek — sprava nie pieršych dzion. Kiraŭnictvu navat pryjšłosia apraŭdvacca, čamu jany nie mohuć zadavolić popyt usich achvotnych.

Pavodle słoŭ dyrektarki teatra, prablema z kvitkami praciahvajecca ŭžo hod, i jana tolki abvastrajecca. Jaje ŭžo pasprabavali vyrašać, dadaŭšy bolšuju kolkaść paŭtoraŭ u afišu, a taksama pierastaŭšy zahadzia paviedamlać pra pačatak prodažaŭ — kab paźbiehnuć napružańnia, ale ŭsio daremna.

Akramia samich fanataŭ teatra, sajt atakujuć i boty, pierakupy, jakija paśla pierapradajuć kvitki pa zavyšanych koštach.

Dadatkova ŭ teatry praviarali mahčymaść pravodzić śpiektakli na bolš bujnych placoŭkach (na 500—700 miescaŭ), ale i tut vynik byŭ niaŭdały: pry takich pamierach załaŭ z zadnich šerahaŭ nie budzie bačna lalek. Hrać jašče čaściej akciory nie zmohuć fizična, tamu pakul prablema zastajecca niavyrašanaj: popyt zadavolić nie atrymlivajecca.

Kamientary2

  • M
    08.05.2025
    [Red. — Dziakuj, pieradali redaktaru]

    [Zredahavana]
  • Josik
    08.05.2025
    Ludzi iduć na biełaruskamoŭnyja pastanoŭki, ale pa-rasiejsku pišuć, razmaŭlajuć. Zdajecca, hetaje cudoŭnaje trya nie sami vyrašyli hety śpiektakl zrabić. U RTBD hladzieŭ Chatynia, ciažkaja pastanova. Apładysmienty, liču, nie patrebnyja apaśla zakančeńnia, niama čamu radavacca. Nie ŭjaŭlaju, što heta budzie za Chutar? Lalki ci aktory ŭ maskach?

Ciapier čytajuć

Ofis Cichanoŭskaj pierajazdžaje ŭ Polšču66

Hramadstvadapoŭniena66

Ofis Cichanoŭskaj pierajazdžaje ŭ Polšču

Usie naviny →
Usie naviny

Francuzskija fieministki aburanyja kamientaryjami Bryžyt Makron ab aktyvistkach5

Zialenski hatovy pravieści prezidenckija vybary ciaham 60‑90 dzion6

Navukoŭcy vypadkova adkryli novy stan materyi — ni ćviordy, ni vadki3

3‑hadovy indyjec staŭ samym maładym rejtynhavym šachmatystam śvietu

Rasija — adna ź niamnohich krain śvietu, dzie čaściej za ŭsio hladziać porna z transhiendarami25

U Loźnie rajonnaja čynoŭnica zaklikała zadavać joj pytańni, ale adklučyła kamientary1

Rasijskija vieterany vajny z Ukrainaj, jakija viarnulisia z frontu, užo zabili i pakalečyli bolš za 1000 čałaviek7

Zialenski: Zaŭtra my pieradadzim ZŠA mirny płan8

«Adklučylisia mazhi, ja prosta biehła za aŭtamabilem». U Minsku taksi ledź nie źviezła niemaŭla6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ofis Cichanoŭskaj pierajazdžaje ŭ Polšču66

Hramadstvadapoŭniena66

Ofis Cichanoŭskaj pierajazdžaje ŭ Polšču

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić