Śviet

U Hiermanii zabili aŭtarku biestseleraŭ pra ruskich, kijaŭlanku Alaksandru Frolich

Piśmieńnica pamierła ad udaru tupym pradmietam u svaim płyvučym domie. Alaksandra Frolich atrymała viadomaść dziakujučy ramanu «Maja ruskaja śviakroŭ i inšyja katastrofy». Raniej jana žyła i pracavała ŭ Kijevie, piša Deutsche Welle.

Fota: sacsietki

U Hamburhu zabita viadomaja piśmieńnica Alaksandra Frolich, jakaja stała šyroka viadomaj paśla vydańnia ramana «Maja ruskaja śviakroŭ i inšyja katastrofy» i jaho praciahu «Padarožžy z ruskimi».

Pryčynaj śmierci 58-hadovaj žančyny stała traŭma ad udara tupym pradmietam.

Padazravany ŭ zabojstvie pakul nie ŭstanoŭleny, śledstva praciahvajecca. Telekanał NDR udakładniaje, što ŭ pole zroku pravaachoŭnikaŭ trapiŭ blizki svajak Frolich. U palicyi Hamburha taksama paćvierdzili, što piśmieńnicu znajšoŭ miortvaj ranicaj 22 krasavika adzin ź jaje synoŭ u płyvučym domie, dzie jana pražyvała.

Focus Online nazyvaje Alaksandru Frolich adnoj z samych paśpiachovych niamieckich piśmieńnic apošnich hadoŭ.

Paśla vydańnia ŭ 2012 hodzie ramana «Maja ruskaja śviakroŭ i inšyja katastrofy», jaki trapiŭ u śpis biestseleraŭ Der Spiegel, Frolich raspaviadała, što tvor zasnavany na jaje asabistym dośviedzie zamužža.

Baćkam dvuch z troch synoŭ piśmieńnicy byŭ vychadziec z Rasii, ź jakim Frolich paźniej rasstałasia. U 2016 hodzie vyjšaŭ jašče adzin raman Frolich «Śmierć niepaźbiežnaja», a ŭ 2019 hodzie — «Škilety ŭ šafie».

Akramia piśmieńnickaj dziejnaści, jana taksama pracavała pazaštatnaj aŭtarkaj u niamieckich ŚMI, u tym liku ŭ Der Stern, Petra i Freundin. Pry hetym svaju žurnalisckuju karjeru Frolich pačynała ŭ Kijevie, dzie raźvivała žanočyja časopisy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny12

Niekatorym biełarusam z DNŽ i zamiežnym pašpartam treba budzie zdavać u Biełarusi adbitki palcaŭ6

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić