Zdareńni

Navukoŭcy prydumali, jak zmahacca z kamarami. Ich treba rabić hłuchimi

Navukoŭcy ličać, što jany znajšli niezvyčajny sposab zmahacca z chvarobami, jakija raspaŭsiudžvajuć kamary, — denhie, žoŭtaj lichamankaj i virusam Zika. Jany robiać kamaroŭ hłuchimi, kab im było ciažej sparvacca i razmnažacca, paviedamlaje Bi-bi-si.

Fota: Wikimedia Commons

Kamary sparvajucca padčas palotu, i samcy aryjentujucca na słych, kab znajści samku, aryjentujučysia na pryvabny dla ich huk jaje kryłaŭ.

Daśledčyki praviali ekśpierymient, parušyŭšy słych samcoŭ. U vyniku jany nie ŭstupali ŭ fizičny kantakt z samkami navat paśla troch dzion u adnoj kletcy.

Mienavita samki kamaroŭ pieranosiać chvaroby ludziam, tamu kali prymusić kamaroŭ mienš razmnažacca, heta pamienšyć kolkaść zachvorvańniaŭ.

Kamanda z Kalifarnijskaha ŭniviersiteta ŭ Ervajnie daśledavała kamaroŭ vidu Aedes aegypti, jakija štohod zaražajuć kala 400 miljonaŭ čałaviek.

Jany ŭvažliva nazirali za sparvańniem kamaroŭ, jakoje moža doŭžycca ad niekalkich siekund da krychu mienš za chvilinu, i znajšli sposab parušyć hety praces z dapamohaj hienietyki.

Jany zasiarodzilisia na białku pad nazvaj trpVa, jaki, vidać, važny dla słychu.

U mutavanych kamaroŭ niejrony, jakija zvyčajna ŭdzielničajuć u vyjaŭleńni huku, nie reahavali na huki palotu abo na vahańni kryłaŭ patencyjnych partniorak.

Pryvabny šum zastavaŭsia biez reakcyi.

Zamiest hetaha dzikija (nie mutavanyja) samcy chutka sparvalisia šmat razoŭ i apładniali amal usich samak u svajoj kletcy.

Navukoŭcy z Kalifarnijskaha ŭniviersiteta ŭ Santa-Barbary, jakija apublikavali svajo daśledavańnie ŭ časopisie PNAS, adznačyli, što efiekt hiennaha nakaŭtu byŭ «absalutnym», bo sparvańnie hłuchich samcoŭ całkam spynili.

Doktar Jorh Albiert z Oldenburhskaha ŭniviersiteta ŭ Hiermanii, ekśpiert pa sparvańni kamaroŭ, prakamientavaŭ daśledavańnie.

Jon skazaŭ, što ekśpierymient sa słycham źjaŭlajecca šmatabiacalnym šlacham baraćby z kamarami, ale patrabuje dalejšaha vyvučeńnia.

«Daśledavańnie daje pieršy pramy malekularny test, jaki paćviardžaje, što słych sapraŭdy važny nie tolki dla razmnažeńnia kamaroŭ, ale i nieabchodny. Biez zdolnaści samcoŭ čuć i akustyčna pieraśledvać samak kamary mohuć apynucca na miažy źniknieńnia».

Jon dadaŭ, što jość jašče adzin mietad, jaki daśledujuć navukoŭcy, — heta vypusk sterylnych samcoŭ u rajony, dzie jość ahmieni chvarob, jakija raspaŭsiudžvajuć kamary.

Choć kamary mohuć pieranosić chvaroby, jany taksama źjaŭlajucca važnaj častkaj charčovaj łancuhu: jany źjaŭlajucca ježaj dla ryb, ptušak, kažanoŭ i žab, a niekatoryja ź ich źjaŭlajucca važnymi apylalnikami raślin.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Branskaj vobłaści most, pa jakim jechała fura, abrynuŭsia na pasažyrski ciahnik. Siem zahinułych5

U Branskaj vobłaści most, pa jakim jechała fura, abrynuŭsia na pasažyrski ciahnik. Siem zahinułych

Usie naviny →
Usie naviny

Pradstaŭnik Rasii ŭ AAN: Rasija nie spynić ahoń, pakul Zachad padtrymlivaje Kijeŭ6

Amal $50 000 za hołyja ścieny ŭ Šabanach. Tak vyhladaje samaja tannaja kvatera Minska2

U DTZ u Ivacevickim rajonie zahinuli dva čałavieki

Hałoŭčanka patłumačyŭ situacyju z dalarami ŭ Biełarusi4

Navukoŭcy zrazumieli, čamu našy viaskovyja babuli žyli daŭžej9

Minčuk chacieŭ pravučyć «chama» ŭ tramvai, ale čamuści ŭdaryŭ kalenam u nos školnicu2

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam45

U Mahilovie pradajuć 10 ton bulby ŭsiaho pa 60 kapiejek za kiło. Što ź joj nie tak?4

U Biełym domie ŭračysta praviali ź dziaržaŭnaj słužby Iłana Maska. Tramp padaryŭ jamu załaty kluč11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Branskaj vobłaści most, pa jakim jechała fura, abrynuŭsia na pasažyrski ciahnik. Siem zahinułych5

U Branskaj vobłaści most, pa jakim jechała fura, abrynuŭsia na pasažyrski ciahnik. Siem zahinułych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić