Hramadstva55

Błohier i «dyrektar dastaŭki» Andrej Kaściuk — pra toje, kolki moža zarabić kurjer u Varšavie

Błohier i aficyjny dydžej hurta «Daj Darohu!» Andrej Kaściuk užo bolš za hod pracuje kurjeram. Nazyvaje siabie «hałoŭnym kurjeram Varšavy» i «dyrektaram dastaŭki» dy ličyć, što rovarnaja «kurjerka» — najlepšaja praca dla tych, chto pakul nie znajšoŭ siabie ŭ novych umovach i novaj krainie. Svaim kurjerskim dośviedam dzielicca na jutub-kanale «Direktor Polska». «Biełsat» parazmaŭlaŭ z Andrejem pra zarobki, «napiŭki» (čajavyja) i sučasnyja elektrarovary. 

Błohier i aficyjny dydžej hurtu «Daj Darohu!» Andrej Kaściuk. Varšava, Polšča. Fota: «Biełsat»

«Dyrektar karahodaŭ»

U svaim rodnym Bieraści Andrej Kaściuk zajmaŭsia tarhietynhavaj rekłamaj i arhanizacyjaj viečarynak. Žyŭ litaralna nasuprać budynku ŭpraŭleńnia SK pa Bieraściejskaj vobłaści. Kaža, što ŭ horadzie jaho dobra viedali, a «sa «śledakami» navat razam hulaŭ u futboł». 15 vieraśnia 2020 hoda, praz dva dni paśla pratesnaha karahodu ŭ Bieraści, adzin z supracoŭnikaŭ SK papiaredziŭ Andreja, kab toj «vydalaŭ usio z hetaha dnia» sa svajho instahramu. 

«Vydalać? Mnie što, niama čaho rabić?» — adpisaŭ bieraściejec śledčamu. I praz dva miesiacy byŭ zatrymany ŭ «karahodnaj spravie» («A to ž, dyrektar karahodaŭ!» — śmiajecca Andrej).

U žniŭni 2021 hoda jamu prysudzili try hady «chimii» (art. 342 KK). Svajoj viny Kaściuk nie pryznaŭ. Za niekalki dzion da pačatku adbyvańnia «chimii» mužčyna źjechaŭ va Ukrainu, a paśla — u Polšču.

«Kali niama zamovaŭ, jedu damoŭ i mantuju roliki» 

U novaj krainie Andrej adpracavaŭ niekalki miesiacaŭ na składach, a potym vyrašyŭ padacca ŭ kurjery. Užo svaju pieršuju pajezdku pa Varšavie z kurjerskaj sumkaj za plačyma fiksavaŭ na videakamieru, daŭšy start youtube-kanału «Direktor Polska».

«Nie, nu słuchaj, ja nasamreč vielmi ścipły čałaviek. A «dyrektar» i «hałoŭny kurjer» — bolš taki rekłamny chod, nu kab u vočy bolš kidałasia i kab ludzi zapaminali», — paśmichajecca Andrej Kaściuk. 

Jahony błakitny kurjerski zaplečnik upryhožvaje nalepka ź biełaruskaj Pahoniaj. Za dzień prajazdžaje 50-60 kiłamietraŭ, ale byvaje, što i 120.

Andrej tłumačyć, što pracavać u dastaŭcy jaho padachvociła šmat rečaŭ. U niejki momant zrazumieŭ, što pačaŭ hublać u emihracyi fizičnuju formu («Niejkim druzłym pačaŭ rabicca»), jakuju ŭ Biełarusi padtrymlivaŭ rehularnymi treninhami. Ale jeździć na rovary bieź jakoj-kolviek mety nie lubiŭ. «A tut kali padumaŭ, što mnie za heta jašče i hrošy buduć płacić, — dyk zusim prykolna», — kaža. Pa-druhoje, daŭno chacieŭ stvaryć svoj ŭłasny jutub-kanał, tema dastaŭki ježy «pavinna była prakacić». 

Pa-treciaje, kurjerka pahružaje čałavieka ŭ socyum i daje mahčymaść udaskanalić polskuju movu. I, narešcie, adzin z hałoŭnych faktaraŭ — svaboda. Kali abiraješ pracu na mabilnych dadatkach biez zahadzia vybranaha hrafiku (Andrej pracuje na «Uber» i «Wolt»), to tolki sam vyrašaješ, kali i kolki tabie pracavać. 

«Kali ciaham 20-30 chvilin nie maju zamovaŭ, prosta jedu damoŭ i mantuju roliki», — tłumačyć surazmoŭca.

«Chto ž budzie picu na abied zamaŭlać?»

Andrej pačynaŭ pracavać na zvyčajnym rovary, bo najpierš chaciełasia padciahnuć siabie fizična. Ale z časam zrazumieŭ, što na elektrarovary možna pracavać chutčej i efiektyŭniej («Ja doŭha supraciŭlaŭsia «elektrykam», ale kali zrazumieŭ, što i tam jość nahruzka, pačaŭ dastaŭlać na ich»). Sprabuje pracavać na roznych. Rovary aranduje va ŭžo pravieranaj firmie (košt arendy vahajecca ad 150 da 300 złotych na tydzień). 

Na «vieliku» z batarejaj 50 ampier amal nie treba krucić piedali, tamu na takich zmahli b pracavać navat stałyja ludzi, jakim ciažka byvaje znajści dobruju pracu ŭ Varšavie, śćviardžaje biełarus.

«Inšaja sprava, kolki jany zmohuć zarabić, ale tut usio zaležyć ad ich. Prosta treba trochu kiemić va ŭsim hetym, a nie prosta stajać u abied kala piceryi ŭ natoŭpie inšych kurjeraŭ i čakać zamovaŭ. Chto ž budzie picu na abied zamaŭlać? Treba šukać, dzie rys z «kurčakiem» [kurycaj] hatujuć», — śmiajecca «hałoŭny kurjer Varšavy».

Usich svaich prafiesijnych sakretaŭ Andrej nie vydaje. Mahčyma, hałoŭny ź ich — vydatnaja zrokavaja pamiać i naziralnaść. Śćviardžaje, što ŭ svaim Makatovie (rajon Varšavy) na pamiać viedaje «ŭsie abjezdy, prajezdy i dzirki», a taksama — kody ad začynienych žyłych kvartałaŭ i toje, jak pracujuć makatoŭskija śviatłafory.

Ci kurjer zarablaje 6000 złotych u Varšavie

Ciapier, napeŭna, pra hałoŭnaje. Zarobki i hrošy. Usio zaležyć ad siezonu, zapeŭnivaje Andrej. 

Bolš za ŭsio atrymlivajecca zarablać u druhoj pałovie vosieni, trochu mienš zamovaŭ — zimoj i viasnoj. A voś leta — nie kurjerski čas dla Varšavy. Chacia ŭsio adnosna — byvajuć roznyja dni.

Svoj rekord zarobkaŭ za hadzinu pracy biełarus ustanaviŭ jakraz uletku — 87 złotych za hadzinu (trochu bolš za 20 jeŭraŭ) neta. Pry minimalnym zarobku ŭ Polščy — 24,25 złotych za hadzinu čystymi.

«Uvohule, pastaviŭ sabie nižniuju płanku — 40 złotych za hadzinu. Heta siaredniaje. Usio matematyčna zaŭsiody raźličvaju. Moža, kamu padasca składanym, ale taki ja čałaviek. Uvosień, kali šmat akcyjaŭ i vialikija kaeficyjenty, zarablaŭ u asnoŭnym 50-70 zł / hadz. Pracuju ŭ dzień pa 5-6 hadzin. Vosieńniu było takoje, što za dzień zarabiŭ bolš jak 500 złotych (120 jeŭraŭ), ale tam ja kala 10 hadzin, napeŭna, kataŭsia», — raspaviadaje Andrej, ale kolki dakładna zarablaje za miesiac, nie havoryć («Nu ja na miesiac nie hladžu…»). 

«Dobra, 6000 złotych, to bok 1400 jeŭraŭ, mahčyma zarabić na kurjercy?» — pytajemsia.

«Letam? Letam składana było b. A kali brać vosień — to lohka. Prosta ŭvohule lohka. Tak, mienavita 6000 čystymi», — śćviardžaje kurjer.

U Varšavie jon pracuje całkam lehalna, pavodle damovy, jakuju zaklučyŭ ź firmaj-partnioram. Płacić padatak u pamiery 8,5 % i maje na hetaj padstavie dziaržaŭnuju miedyčnuju strachoŭku ad polskaha ZUS (upraŭleńnie sacyjalnaha strachavańnia) dla siabie i siam'i. 

Andrej miarkuje, što praca kurjeram u Polščy — adzin z samych prostych dla biełarusaŭ-emihrantaŭ šlachoŭ, kab zarablać i pracavać lehalna. Navičkam jon raić źviartacca ź lubymi pytańniami ŭ telehram-čat «Kurjery Varšavy», jaki stvaryŭ dla kamunikacyi z kalehami (kala 200 udzielnikaŭ, u asnoŭnym — biełarusy i ŭkraincy). Ale, u kožnym razie, formuła startu takaja:

  • znajści firmu-partniora, jakaja afarmlaje damovu i praź jakuju pavinny apłočvacca padatki (za pasłuhi partniora taksama treba budzie płacić, Andrej štomiesiac addaje 135 złotych);

  • zarehistravacca na kurjerskich mabilnych dadatkach, a lepš — na niekalkich (štotydzień biaruć płatu za karystańnie, Andrej płacić ahułam 35 złotych za dva dadatki);

  • dačakacca ŭchvaleńnia paśla rehistracyi, arandavać rovar ci elektrarovar, kali niama svajho, i pačać zarablać.

Kolki treba čakać, kab kandydatura była ŭchvalenaja, zaležyć jašče ad taho, ci tryvaje u hety momant nabor u kurjery. Vosieńniu ŭładkavacca lahčej, zaznačaje Andrej. Zhadvaje, što paśla rehistracyi ŭ partniora i na mabilnym prykładańni «Uber» vosieńniu 2023 hoda moh vyjechać na pracu ŭžo na nastupny dzień. 

«Kab lubiŭ stabilnaść — siadzieŭ by ŭ Biełarusi»

«Na jakoj «apcy» [skaročana ad polskaha «aplikacja», mabilny dadatak — red. «Biełsat»] katać, kožny vybiraje sabie sam. Ja kataju na «Wolt» i «Uber». Kali chočaš pracavać pa zareziervavanych hrafikach — jość «Glovo». Jość taksama dastaŭniki, jakija płaciać kurjeram fiksavanyja stabilnyja staŭki, jak u «Stuart», «Pyszne.pl» ci «Żabka Jush». Ale ja nie lublu stabilnaści. Jaki sens zarablać stabilna, ale ŭ dva razy mienš, čym ja zarablaju zaraz? Kab ja lubiŭ takuju stabilnaść — siadzieŭ by zaraz u Biełarusi», — śmiajecca Andrej Kaściuk.

Jon pryznajecca, što za hod pracy nie straciŭ impetu i kajfu, jaki jamu daje «kurjerka». 

«Nie, prykolna. Žadańnie pracavać uvieś čas padściobvajecca. Abłomvaje, kaniečnie, kali siadziš, i tabie na dvuch dadatkach chvilin 20 nie dajuć zamovaŭ. Ale ja nie marnuju času. Siadaju i prosta na telefonie mantuju «šorty» na «Jutub» ci na «Tyktok», siadžu na soniejku, zaharaju i mantuju pacichu», — apaviadaje Andrej.

Svaje roliki «dyrektar dastaŭki» prypraŭlaje žartami, historyjami i razvažańniami pra žyćcio, chutkaść (na adnym z rovaraŭ moža razhaniacca da 50 km / hadz) dy ludziach. Naprykład, pra toje, ci palaki pjuć bolš za biełarusaŭ i rasiejcaŭ (miarkuje, što tak), chto čaściej i achvotniej daje kurjeram «napiŭki» (starejšaje pakaleńnie, niezaležna ad nacyjanalnaj prynaležnaści) i ci varta ŭ Varšavie jeździć na čyrvonaje śviatło (tut hladzicie roliki). 

Ci nie ŭ samym pieršym videa raspaviadaje, jak z polki, jakaja prymaje zamovu, «vypadkova» spadaje ručnik, jakim abkruciłasia paśla łazienki… A nam, bolš padrabiazna, pra toje, jak adnojčy na zvyčajnym rovary z tonkimi kołami ledź nie ŭrezaŭsia na skryžavańni ŭ bus, jaki nie pakazaŭ pavarot.

«Ja pa tarmazach, ale było ślizka paśla daždžu i mianie paviało, pryčym tak, što palacieŭ napierad hałavoj pad koły hetaha busa. Užo ruki vystaviŭ, kab niejak źmiakčyć. Ale jon taksama paśpieŭ prytarmazić, santymietraŭ 10 zastavałasia…» — apaviadaje kurjer. 

Emihracyja jak mahčymaść rabić novaje

Andrej pryznajecca, što ŭ Polščy jaho jašče nivodnaha razu nie štrafavali, choć niekatoryja parušeńni padčas pracy zdarajucca. Zaŭvažaje, što, napeŭna, u Biełarusi, prynamsi ŭ Bieraści, ludzi bolš prytrymlivajucca praviłaŭ darožnaha ruchu. 

Rovarnuju infrastrukturu ŭ Varšavie aceńvaje jak dobruju. Choć na samym pačatku byŭ prosta ŭ zachapleńni ad taho, kolki šmat vieładarožak u horadzie. Ale potym pryzvyčaiŭsia («Ciapier vyšukavaješ minusy»).

Aprača «kurjerki» Andrej Kaściuk užo sprabuje ładzić u Varšavie viečarynki i praciahvaje dydžeić z «Daj Darohu!». Ź lidaram hurtu Juryjem Stylskim siabruje addaŭna. Stylski prysutničaŭ amal na ŭsich sudovych pasiedžańniach u Bieraści, na jakich raźbirali spravu Andreja. Padtrymlivajuć stasunki i na emihracyi. Ale ci budzie dydžeić na kancercie «Daj Darohu!» ŭ Varšavie 17 žniŭnia, Andrej pakul nie viedaje.

Andrej Kaściuk ŭpeŭnieny, što emihracyja i vyhnańnie — heta nie tolki vyprabavańnie, ale taksama mahčymaść i šaniec dla mnohich biełarusaŭ pasprabavać u žyćci niešta novaje. I nie treba bajacca heta rabić. Andrej raźvitvajecca, zaskokvaje na rovar i rušyć napierad. Biełaruskaja Pahonia na sumcy kurjera źnikaje za pavarotam…

Kamientary5

  • Dyrektar rysa z kurčakam
    11.08.2024
    Hladziš, jak jany ŭzimku mučajucca, i dumaješ: lepš pajdu ŭ prastytutki
  • Etot
    11.08.2024
    Acab, tiebia nie sprosili čto jemu diełať (rukalico)
  • Acab
    11.08.2024
    Spadaru Dyrektare rysa z kurčakam, nie chaču i nikoli nia haniŭ šlachietnych fach vylažanak, až dastaŭka ježy rovaram - praryŭnaja technalohija i karysnaja praca.
    Viadoma, daždžom mokra, marozam - kałotna, ale na toje praca i jość pracaj, kab nie adnyja dadatnyja baki, a niečym achviaruješ, što canuje spažyviec.

Ciapier čytajuć

Aryštavany čynoŭnik, jaki moh stać nastupnym ministram achovy zdaroŭja7

Aryštavany čynoŭnik, jaki moh stać nastupnym ministram achovy zdaroŭja

Usie naviny →
Usie naviny

Bresckaha žurnalista buduć sudzić za siabroŭstva ŭ Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ

«Mielnikava nie ŭpisvajecca ŭ vobraz zakachanaj durnički». Prakopjeŭ ahučyŭ svaju viersiju37

Śpiavačka IOWA vystupiła ŭ dziŭnym kaściumie i aburyła pravasłaŭnych4

Kampanija-vydaviec «Śvietu tankaŭ» publikuje infarmacyju ab svajoj padtrymcy Uzbrojenych sił Rasii6

Litoŭski deputat: Niama nijakich prykmiet taho, što Rasija ci Biełaruś mohuć napaści na krainy NATA ŭ 2025-m5

Pamiežniki zatrymali mužčynu, jaki sprabavaŭ zajechać u Biełaruś z anulavanym hreckim pašpartam

Kampaniju, jakaja raźvivaje hulniu «Śviet tankaŭ», pryznali ŭ Rasii «ekstremisckaj»3

U Lidzie matacyklist ryzyknuŭ svaim žyćciom, kab vyratavać chłopčyka4

Z-kanały admaŭlajuć miniravańnie Krymskaha mosta, havorać pra ŭdar padvodnym aparatam

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany čynoŭnik, jaki moh stać nastupnym ministram achovy zdaroŭja7

Aryštavany čynoŭnik, jaki moh stać nastupnym ministram achovy zdaroŭja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić