Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary44

Hłybokaje. HUŁAH. Halivud. Častka I

Siarhiej Astraviec piša na svaim błohu pra veteranaŭ Monte-Kasina.

Film z-pad vokładki bestselera

Vitold Hlinski naradziŭsia ŭ ciapierašniaj Uschodniaj Biełarusi, jakaja ŭ raniejšyja časy była ŭłasna ŭ składzie Zachodniaj, bo jaje adsudziŭ sabie polski bok u Ryzie. Rodnym jaho horadam jość Hłybokaje, što na Viciebščynie. Majučy proźvišča staroha biełaruskaha šlachieckaha rodu, Vitold Hlinski naradziŭsia pry polskaj uładzie, słužyŭ paźniej u armii hienerała Andersa (jaki, miž inšym, mieŭ niamieckaje proźvišča), i ličyć siabie palakam, što zusim nia dziŭna. Spadar Hlinski žyvie ŭ Anhlii, jamu 87 hod.

U Halivudzie zrobleny film «The Way Back», u asnovie jakoha nievierahodnaja historyja Vitolda Hlinskaha, što zdaryłasia šeśćdziesiat hadoŭ tamu, prynamsi sam jon ćviorda staić na hetym.

Pra jaho žyćcio i pra novy film raspaviadajecca ŭ polskim vydańni časopisu «Newsweek». Vitold Hlinski ŭciok z HUŁAHu, mieŭ ščaślivuju zorku ŭ niebie i dabraŭsia ažno da Indyi. Ale jaho historyja była vykarystana inšymi i na joj zarabili miljony. U Anhlii svaim časam vyjšła kniha «The Long Walk», u polskim pierakładzie «Dlugi marsz». Voś što piša «Newsweek. Polska»: «Apovieść była vydadziena ŭpieršyniu ŭ 1956 hodzie. Słavamir Ravič i žurnalist Ronald Daŭninh pracavali nad joj kala hodu», — i dalej — «knižka chutka zrabiłasia bestseleram, była pierakładziena na 25 movaŭ i da siońniašniaha dnia pradadziena nakładam niekalki miljonaŭ asobnikaŭ».

Vitoldu Hlinskamu było 17 hadoŭ, kali pryjšła Čyrvonaja armija. Jon raspaviadaje, što trapiŭ u kanclahier N303 ažno pad Jakuckam i chutka zrazumieŭ, što zahinie tam. Napačatku 1941‑ha, u surovuju zimu, ucioki atrymalisia, ale ź im pabiehli jašče niekalki viaźniaŭ, jakich jon nie zaprašaŭ. Siarod ich byli charvat Zara, amerykanski inžyner Śmit, try palaki i navat biełarus Batko, jakoha «u Polščy šukali za zabojstva» i jaki «sprabavaŭ uciačy ŭ Zamiežny lehijon», ale taksama ŭ rešcie rešt trapiŭ u saviecki lahier. U halivudzkaj stužcy rolu mienavita hetaha Batko vykonvaje viadomy aktor Kolin Fareł, na zdymku ŭ časopisie ŭ jaho na hrudzioch vialikaje tatuiroŭka ź leninskim i stalinskim profilami.

Skradzienaja historyja

Viadoma ž, uźnikajuć sumnievy — nakolki praŭdzivy siońnia Vitold Hlinski? Bo knižku «Doŭhi marš» jon, kaniečnie, vyvučyŭ ci nie napamiać… Žurnalist Maks Fuzoŭski zaznačaje, što paśla śmierci Raviča, adzin anhielski žurnalist zrabiŭ pošuk ŭ biełaruskich archivach i ŭ rasiejskich i pierakanaŭsia, što Ravič apisaŭ u knizie pad vyhladam svajoj asabistaj historyi — čužuju. Anhielski žurnalist taksama znajšoŭ byłoha aficera brytanskaj kontrvyviedki, jaki słužyŭ u Indyi ŭ 1940‑ch. Toj pamiataje, jak da jaho pryviali niekalkich čałaviek i pierakanany, što padčas ich dopytu pačuŭ mienavita tuju historyju, pra jakuju havoryć Vitold Hlinski, chacia nijakich proźviščaŭ užo nia pamiataje.

Pa zakančeńni słužby, budučy ŭ Anhlii, Vitold Hlinski napisaŭ rapart, u jakim vykłaŭ svaju historyju z uciokami z HUŁAHu.

Jon miarkuje, što były aficer Słavamir Ravič natrapiŭ na jahony rapart i vykarystaŭ jaho ŭ svaich metach. Knihu, darečy, krytykavali za niedachop hieahrafičnych apisańniaŭ, što mahło śviedčyć pra kiepskaje viedańnie Ravičam maršrutu ŭciokaŭ, uvohule vyśvietliłasia, što ŭ čas hetych uciokaŭ jon znachodziŭsia ŭ polskaj armii ŭ Iraku. Darečy, vierahodna i Hlinski mieŭ by paźniej mahčymaść trapić u armiju Andersa, kudy nabirali z kanclahieraŭ viaźniaŭ, što byli z byłoj polskaj terytoryi. Ale ž chiba jon moh ujavić takoje — u toj čas, kali Polščy nie isnavała, kali Hitler jašče nie napaŭ na Stalina, kali apošni jašče nia musiŭ niejk damaŭlacca z polskim emihranckim uradam?

Darečy budzie skazać, što brali ŭ armiju Andersa, zrazumieła, ludziej z byłym polskim hramadzianstvam. I mnohija zachodnija biełarusy tudy taksama na ščaście trapili, bo lepiej było apynucca na vajskovych mohiłkach u Monte‑Kasina, dzie ŭsialak ušanoŭvajuć pachavanych tam aficeraŭ i žaŭnieraŭ, čymści źhinuć biaśśledna ŭ nietrach HUŁAHu. Potym u Anhlii zasnavalisia veteranskija arhanizacyi — polskaja, zrazumieła, i, asobna, nievialikaja, biełaruskaja. U 1990‑ch hadoch kiraŭniki abiedźviuch byli z byłoj Biełarusi Zachodniaj.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia2

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

U Vašynhtonie pačałosia pieršaje pasiadžeńnie trampaŭskaj «Rady miru»7

Śpiecpradstaŭnik Pucina paćvierdziŭ, što Rasija prapanuje ZŠA za źniaćcie sankcyj ździełku koštam u tryljony dalaraŭ14

Pajšli čutki, što ź biełaruskich zapravak źniknie bienzin AI-92. U «Biełnaftachimie» patłumačyli1

U Minabarony patłumačyli, čamu ludziej chapajuć na vajskovyja zbory raptoŭna21

Rasijski akcior učyniŭ u Minsku pjany deboš4

Na Radu miru ŭ ZŠA ŭrešcie nie pajechaŭ navat Ryžankoŭ10

Čamu biełaruskija pravy na kiravańnie časam nie mianiajuć na polskija biez ekzamienu? Jość jurydyčnaja kalizija2

«Doma bolš niama». Jak biełaruskija ajcišniki viartajucca na radzimu paśla žyćcia za miažoj40

«Mnie nie varta było pić». Topavaja aŭstralijskaja žurnalistka vybačyłasia za pjany repartaž z Alimpijady2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia2

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić