Hramadstva66

«Piać kvater u Minsku, 25 mašyn». Novyja padrabiaznaści pra dyrektara «dabračynnaha fondu»

Z bolš jak 1,5 miljona rubloŭ, jakija pastupili na rachunak fondu, Viačasłaŭ Łysiankoŭ patraciŭ na dabračynnaść tolki kala 55 tysiač rubloŭ.

Pra zatrymańnie zasnavalnika dabračynnaha fondu «Dapamoha ciažkachvorym dzieciam» Viačasłava Łysiankova stała viadoma ŭ kancy studzienia.

Pavodle viersii śledstva, u bolšaści vypadkaŭ achviaravańni, jakija pastupajuć na rachunak fondu, dyrektar vydatkoŭvaŭ na svaje patreby, kuplu i absłuhoŭvańnie aŭtamabilaŭ, arendu kvatery, nabyćcio techniki, asabistyja bytavyja patreby. Suma prysvojenych srodkaŭ — bolš za 830 tys. rubloŭ.

Ciapier stali viadomyja novyja padrabiaznaści hetaj hučnaj spravy, piša Onliner.by.

Pavodle viersii śledstva, u 2024 hodzie 28‑hadovy minčuk stvaryŭ dabračynny fond pad nazvaj «Dapamoha ciažkachvorym dzieciam» i, budučy jaho dyrektaram, całkam kantralavaŭ dziejnaść arhanizacyi.

Na kastryčnik 2025 hoda z bolš za 1,5 miljona rubloŭ, jakija pastupili na rachunak fondu, na dabračynnyja mety było vydatkavana tolki kala 55 tys. rubloŭ, — raspaviali ŭ efiry telekanała «Pieršy infarmacyjny».

U efiry taksama prahučali telefonnyja razmovy dyrektara ź siabram, u jakich jon raskazvaŭ pra schiemy vyvadu hrošaj z fondu.

«Ja naohuł ciapier dumaju pieraaformić mašyny, tyja, što zastalisia dzieviać<…>, nu, takuju ž schiemu zrabić, nu ty zrazumieŭ, i firmu na vałacuhu aformić, dy i ŭsio. Na dropa čysta, kab maksimalna siabie zaścierahčy», — razvažaŭ Łysiankoŭ.

Akramia hetaha, stała viadoma, što va ŭłasnaści Viačasłava Łysiankova było piać kvater u Minsku i 25 aŭtamabilaŭ (byli aformlenyja na padstaŭnych asob).

Usio heta ciapier aryštavana. Taksama vyśviatlajecca los najaŭnych achviaravańniaŭ (ich źbirali ŭ «skryni dabra»), jakija, jak vyśvietlili śledčyja, nie zaličvalisia na rachunki. Śledstva praciahvajecca.

Paviedamlajecca taksama, što paśla ŭsich rezanansnych spraŭ dabračynnaja śfiera budzie ŭparadkavana. Tak, naprykład, užo rychtujecca novy narmatyŭny akt, jaki pavinien zrabić dabračynnaść prazrystaj.

U dakumiencie prapišuć vyraznyja miechanizmy: jak źbirać, jak davać spravazdaču i jak kantralavać ruch hrošaj, kab dapamoha dachodziła da adrasata, a nie asiadała na kartach influjensieraŭ. Taksama budzie ŭrehulavanaja praca sa skryniami miłasernaści. Hałoŭnaja meta ŭsich hetych mierapryjemstvaŭ u tym, kab usie sabranyja achviaravańni dachodzili da tych, chto sapraŭdy ŭ ich maje patrebu.

Kamientary6

  • Odnim słovom
    20.02.2026
    Podonok!!!
  • Pavał
    20.02.2026
    Vyhlad typovaha machlara
  • ta eto žie
    20.02.2026
    prosto hnida.

Ciapier čytajuć

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia1

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Pajšli čutki, što ź biełaruskich zapravak źniknie bienzin AI-92. U «Biełnaftachimie» patłumačyli1

U Minabarony patłumačyli, čamu ludziej chapajuć na vajskovyja zbory raptoŭna21

Rasijski akcior učyniŭ u Minsku pjany deboš4

Na Radu miru ŭ ZŠA ŭrešcie nie pajechaŭ navat Ryžankoŭ10

Čamu biełaruskija pravy na kiravańnie časam nie mianiajuć na polskija biez ekzamienu? Jość jurydyčnaja kalizija2

«Doma bolš niama». Jak biełaruskija ajcišniki viartajucca na radzimu paśla žyćcia za miažoj40

«Mnie nie varta było pić». Topavaja aŭstralijskaja žurnalistka vybačyłasia za pjany repartaž z Alimpijady2

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?11

U Minsku chočuć pabudavać most pamiž Brylevičami i Kurasoŭščynaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia1

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić