Navuka i technałohii

Navukoŭcam atrymałasia «vyrazać» DNK VIČ z zaražanych kletak

Ale da lekaŭ ad virusu jašče daloka.

Fota: George Frey / Getty Images 

Navukoŭcy ź Niderłandaŭ zajavili, što im udałosia paśpiachova vydalić DNK virusu imunadeficytu čałavieka z zaražanych kletak z dapamohaj technałohii redahavańnia hienomu CRISPR, udastojenaj Nobieleŭskaj premii pa chimii za 2020 hod, piša Bi-bi-si.

Technałohija, jakaja pracuje jak nažnicy, ale na malekularnym uzroŭni, dazvalaje razrezać DNK takim čynam, što infikavanyja ŭčastki mohuć być vydalenyja abo inaktyvavanyja, što spyniaje replikacyju VIČ.

Jość nadzieja, što ŭ vyniku atrymajecca całkam pazbavić arhanizm ad virusu, choć nieabchodna prarabić jašče šmat pracy, kab pierakanacca ŭ tym, što heta budzie biaśpiečna i efiektyŭna.

Isnujučyja preparaty ad VIČ mohuć zapavolić raźvićcio virusu ŭ arhaniźmie, ale nie źniščyć jaho.

Kamanda Amsterdamskaha ŭniviersiteta, jakaja pradstaviła na hetym tydni na miedycynskaj kanfierencyi karotki vykład svaich pieršych vynikaŭ, padkreślivaje, što ich praca zastajecca tolki «dokazam kancepcyi» i nie stanie lekami ad VIČ u najbližejšy čas.

Dacent Notynhiemskaha ŭniviersiteta Džejms Dyksan, jaki śpiecyjalizujecca na technałohijach stvałavych kletak i hiennaj terapii, zhodny z hetym i kaža, što atrymanyja vyniki patrabujuć starannaha vyvučeńnia.

«Spatrebicca jašče šmat raspracovak, pierš čym heta zmoža akazać upłyŭ na VIČ-inficyravanych», — skazaŭ jon.

«Nadzvyčaj składanaja zadača»

Inšyja navukoŭcy taksama sprabujuć vykarystoŭvać technałohiju CRISPR u baraćbie ź VIČ.

Kampanija Excision BioTherapeutics śćviardžaje, što paśla 48 tydniaŭ lačeńnia ŭ troch dobraachvotnikaŭ ź VIČ nie było vyjaŭlena surjoznych pabočnych efiektaŭ.

Adnak virusołah z łondanskaha Instytuta Frensisa Kryka Džonatan Stoje kaža, što vydalić VIČ z usich kletak, jakija chavajuć jaho ŭ arhaniźmie, nadzvyčaj składana.

«Pazakletačnaje lačeńnie z mahčymymi doŭhaterminovymi pabočnymi efiektami pa-raniejšamu vyklikaje aściarohi, — skazaŭ jon. — Tamu vierahodna, što projdzie šmat hadoŭ, pierš čym takaja terapija na asnovie CRISPR stanie rucinnaj — navat kali vykazać zdahadku, što jana akažacca efiektyŭnaj».

VIČ zaražaje i atakuje kletki imunnaj sistemy, vykarystoŭvajučy ich dla stvareńnia ŭłasnych kopij.

Navat pry efiektyŭnym lačeńni niekatoryja ź ich pierachodziać u stan spakoju abo łatentny stan, i ŭ ich pa-raniejšamu ŭtrymlivajecca DNK abo hienietyčny materyjał virusa.

Bolšaść ludziej ź VIČ majuć patrebu ŭ pažyćciovaj antyretravirusnaj terapii. Kali pierastać prymać hetyja preparaty, virus dremle, moža znoŭ aktyvizavacca i vyklikać prablemy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Mastakoŭ Rymašeŭskaha i Ščamialovu pratrymali amal hod u SIZA, ale dali taki termin, kab u sudzie adpuścić dadomu1

Mastakoŭ Rymašeŭskaha i Ščamialovu pratrymali amal hod u SIZA, ale dali taki termin, kab u sudzie adpuścić dadomu

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu dyjahnazaŭ «aŭtyzm» stanovicca ŭsio bolš16

Staŭlenik Pucina ŭ Krymie abhruntavaŭ adzinstva biełarusaŭ i rasiejcaŭ cytataj Bahdanoviča. Što ŭ joj nie tak11

Pieršaja kraina Jeŭrasajuza zabaraniła ŭjezd Bińjaminu Nietańjachu5

Pa «spravie Hajuna» aryštavali zasnavalnika art-vioski na Homielščynie7

Biełaruska znajšła va ŭpakoŭcy skumbryju «nie taho malunku». U čym prablema?3

Rasijskija samaloty lotali kala Alaski, ZŠA padymali źniščalniki

Indyja paprasiła ŭ Trampa dazvołu kuplać naftu ŭ Irana i Vieniesueły, kab nie kuplać rasijskaj1

«Nierazumieńnie taho, što nie jon, a Śviatłana ciapier centralnaja fihura. Na škodu hramadskim intaresam»40

«U nas intervju CNN nie pad ženščynu». Jak biełarusy kamientujuć u sacsietkach kanflikt Cichanoŭskich25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mastakoŭ Rymašeŭskaha i Ščamialovu pratrymali amal hod u SIZA, ale dali taki termin, kab u sudzie adpuścić dadomu1

Mastakoŭ Rymašeŭskaha i Ščamialovu pratrymali amal hod u SIZA, ale dali taki termin, kab u sudzie adpuścić dadomu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić