Usiaho patrochu55

«Sisu»: što ździŭlaje ŭ finskich saŭnach

Kali pa ŭsich praviłach, u saŭnie treba być hołym? Treba maŭčać? Voś što kažuć finy.

Fota: AP Photo / David Goldman

Mnohija miarkujuć, što ŭ saŭnie ci łaźni kaniečnie być hołym, tolki ručnik padściłać. A voś finy nie ličać heta važnym. Tut ludzi čaściej za ŭsio chodziać u saŭny ŭ kupalnikach. 

Uvohule, hałoŭnaje praviła finskaj saŭny — nijakich praviłaŭ niama! «Kožny chodzić u saŭnu tak, jak choča», kažuć finy. Ale chodzić! Mnohija, kali nie ŭsie, finy chodziać u saŭnu. Na 5,5 miljona žycharoŭ prypadaje 3 miljony saŭnaŭ, i bolšaść ludziej majuć ułasnuju saŭnu doma. Ale chodziać parycca i ŭ hramadskija — kab pahavaryć, patusavacca.

Kožny zastajecca stolki, kolki moža vytrymać. Niekatorym treba 10 chvilin, inšym — 45 chvilin, a chtości zastajecca ŭ saŭnie hadzinami. Lijuć vadu na razahretyja kamiani, a voś dadavać vodary nie pryniata.

Paśla saŭny časta skačuć u basiejn z chałodnaj vadoj. Choładna, ale vytrymlivaješ — maleńkaja pieramoha. Heta i značyć «sisu» — asablivaje finskaje słova, jakoje aznačaje «siłu», «bajavy duch».

Finam nieŭłaściva zacyklivacca na niepryjemnaściach, jany prosta zakasvajuć rukavy i biarucca za spravu. Mahčyma, heta i jość hałoŭny sakret, čamu finy tradycyjna ŭ viersie rejtynhaŭ ščaścia. Kali nie pieršaje miesca, to druhoje. Bo hałoŭnaje ŭsio ž — što finy starannyja, ščyryja da pracy, a tamu zamožnyja.

Kamientary5

  • ant
    05.01.2024
    u łukašystaŭ jość svajo słova - sasu.
  • rom
    06.01.2024
    vy b łučšie pasłuchali što pra finau by skazali tyja chto pražyu  tam z 20 hadou,,,,, dumaju mnoho by cikavaha uznali !
    a tak... skazki
  • yury suomi
    06.01.2024
    U finskich basiejnach zaŭsiody jość saŭny, asobnyja pry raspranalniach dla žančyn i dla mužčyn, tam navat malunki. dzie pakazana, što ŭ saŭnu zachodziać hołymi. Taksama ŭ svaje pryvatnyja saŭny finy chodziać biez adzieńnia, kali ŭ kole siamji, naprykład, ale naturalna, što ŭ spa dzie i mužčyny i žančyny razam u saŭnie, to tam usie nosiać kupalnyja kaściumy. bo tut užo sacyjalnyja normy majuć pieravahu.

Ciapier čytajuć

Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm17

Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm

Usie naviny →
Usie naviny

Taćciana Bułanava zdała historyju Biełarusi na vosiem bałaŭ4

Stali viadomyja mahčymyja supierniki biełaruskich kłubaŭ u trecim raŭndzie Lihi kanfierencyj

Azijacki žuk-zabojca prajšoŭ praz Rasiju i Ukrainu da Jeŭropy. Jaho ŭžo vyjavili ŭ Biełarusi — pad udaram jasieni7

U Minsku pradajucca jahady pa 150 rubloŭ za kiłahram1

Pad Babrujskam ranicaj zaŭvažyli śmierč1

Prezidentam Vienhryi moža stać viadomaja šachmatystka Judzit Połhar6

Ukrainskaje vydańnie patłumačyła sutnaść pretenzij da hałoŭnakamandujučaha Syrskaha13

Staŭ viadomy prysud padpałkoŭniku Čaramnych, jakoha abvinavačvali ŭ zdradzie dziaržavie i ŭ «raspalvańni varožaści» pry hetym6

Vyjšła pa-biełarusku kniha pra Tadevuša Kandrusieviča. U zahałovak vyniesieny słovy jaho maci1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm17

Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić