Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»99

Łukašenka atrymaŭ kroplu balzamu ad Kramla

Rasijskaje kiraŭnictva avansam dekłaruje padtrymku biełaruskaha aficyjnaha kiraŭnika na vybarach. A ci jość u Maskvy varyjanty? A ŭ Jeŭraźviazu? A ŭ Biełarusi? Piša Alaksandr Kłaskoŭski.

A vy źviarnuli ŭvahu, što rasijski ambasadar Surykaŭ usio ž kapnuŭ balzamu na dušu biełaruskamu aficyjnamu lideru?

Niepryjemnyja dla tutejšaha načalstva zajavy pra naftu pa biržavych cenach i h.d., jakija prahučali na pres-kanfierencyi 23 śniežnia ŭ Minsku, dypłamat zdobryŭ paniehirykam.

«Voś Alaksandr Łukašenka — viadučy palityk, i my pryznajom heta adnaznačna. Voś z hetym palitykam my i budziem pracavać, akreślivajučy płany na budučy hod, ale nie z tym, pra kaho vy dumajecie», — zajaviŭ Alaksandr Surykaŭ, palemična adkazvajučy na žurnalisckaje pytańnie.

Pamiatajecie historyju pytańnia? Miesiac tamu, prymajučy biełaruskich žurnalistaŭ u Barvisie, Miadźviedzieŭ nie vyklučyŭ, što moža zładzić sustreču i z apazicyjnymi palitykami susiedniaj krainy. Voś ciapier Surykaŭ i supakoiŭ (a kahości i zasmuciŭ): maŭlaŭ, pra padrychtoŭku takoha mierapryjemstva havorki niama. I ŭvohule, padkreśliŭ ambasadar, rasijskaja ŭłada nie maje namieru padtrymlivać tutejšuju apazicyju.

Čytaj: na budučych vybarach Kreml znoŭ hatovy padtrymać Łukašenku. Pry tym što pieryjadyčna ź im vajuje na roznych frantach — ad małočnaha da infarmacyjnaha.

Darečy, i ŭ Barvisie, pamiatajecie, Miadźviedzieŭ paprakaŭ biełaruskaha kalehu za naskoki na Kudryna i Pucina.

Nie vyklučana, miž inšym, što namiery Maskvy pierajści na biržavyja ceny spravakujuć novyja filipiki z vusnaŭ hałoŭnaha tutejšaha načalnika. Ale, jak bačym, rasijskaje kiraŭnictva znoŭ avansam dekłaruje padtrymku Łukašenki ŭ rytualnaj dziei, što čakajecca na pačatku 2011 hoda i zaklikana farmalna zamacavać čarhovuju piacihodku jaho kiravańnia.

Zrešty, minski analityk Raman Jakaŭleŭski nie schilny nadta daviarać zajavam Surykava: «Ad Maskvy možna čakać siurpryzaŭ, i nie vyklučana, što ambasadar prosta zakałychvaje pilnaść».

Inšyja ž niezaležnyja ahladalniki sychodziacca ŭ mierkavańni, što

chacia rasijskaja kiroŭnaja elita i nie maje ciopłych pačućciaŭ da ślizkaha i ŭ toj ža čas kalučaha biełaruskaha partniora, ale ŭ Maskvy faktyčna niama varyjantaŭ.

Pryčym słabaść jaje vaharoŭ u biełaruskim pytańni kanstatujuć, što charakterna, i rasijskija palitołahi. Tak, Hanna Kurannova ŭ intervju Regnum skazała: «Svajoj zajavaj Surykaŭ ahaliŭ našy słabyja miescy. U nas ničoha nie atrymlivajecca na biełaruskim napramku, my nie ładzim tam nijakaj palityki». Bahdan Biazpalka, namieśnik dyrektara Centra ŭkrainistyki i biełarusistyki Maskoŭskaha dziaržuniviersiteta, taksama narakaje: «Rasijskaja ŭłada pracavała tolki z Łukašenkam i nie imknułasia sfarmavać u Biełarusi jakija-niebudź struktury. Usie jaho ruchi ŭ zachodni bok absalutna nie karajucca, tamu što procipastavić hetamu što-niebudź niemahčyma».

Nu chiba što na niervach pajhrać. Heta, darečy, i zrabiŭ Miadźviedzieŭ u Barvisie, — pamiatajecie? — vyklikaŭšy publičnaje razdražnieńnie Łukašenki samim faktam sustrečy ź niedziaržaŭnaj biełaruskaj presaj. Ale dalej za ŭkoły sprava nie idzie. Mocnaha, realistyčnaha scenaryja zamiaščeńnia ŭłady ŭ Biełarusi ŭ Kramla sapraŭdy niama.

«Mahčyma, pierad vybarami-2011 Maskva jašče pakazyča Łukašenku niervy, ale ŭ vyniku, niachaj i ŭskosna, u tym liku i resursami, i peŭnym pijaram, jaho padtrymaje, — prahnazuje minski palitołah Valer Karbalevič. — A jakija dla Kramla varyjanty? Realnych sapiernikaŭ nie vidać. Tym bolš — mocnych fihur prarasijskaha kštałtu».

Tak, heta važny momant. Jak ni paradaksalna, ale

ŭ samaj prarasijskaj z postsavieckich krain, da taho ž pry šmathadovaj hustoj rytorycy na karyść «bratniaj intehracyi», tak i nie praraśli žyćciazdolnyja struktury pramaskoŭskaj aryjentacyi, nie sfarmavaŭsia słoj elity takoha kštałtu.

I sprava, vidać, nie tolki ŭ lanocie rasijskich stratehaŭ. Paprostu biełarusy i ruskija, niahledziačy na kanjunkturnyja zajavy, viadoma ž, zusim nie adzin narod. A ŭžo za postsavieckija hady i namienkłatura, i biźniesoŭcy, i inšyja elity, i navat u masie svajoj prosty lud rassmakavali płady suvierennaści. Tak što hety ciahnik — anu chucieńka stvorym u siniavokaj respublicy svaju bazu ŭpłyvu! — dla Maskvy, jak vidać, užo adyšoŭ.

I z Łukašenkam volens-nolens praciahvajuć hulać jašče i tamu, što nutrom adčuvajuć: luby novy kiraŭnik z našmat bolšaj vierahodnaściu stanie advodzić Biełaruś u Jeŭropu. Pa-pieršaje, tamu, što nie źviazany šmathadovymi intehracyjnymi klatvami dy adpaviednymi papierami. Pa-druhoje, jeŭrapiejski trend Biełarusi nie vypadkova pačaŭsia ŭžo pry ciapierašniaj — dastatkova saŭkovaj i absalutna dalokaj ad demakratyčnych kaštoŭnaściaŭ — kiroŭnaj viarchoŭcy.

Z Rasijaj, na jakuju napaŭzaje hara sistemnych prablem, Biełaruś źviazana, pa sutnaści, tolki enierhietyčnaj pupavinaj dy najezdžanymi šlachami zbytu tavaraŭ. U Jeŭropie ž — inviestycyi, technałohii, karaciej — pierśpiektyva madernizacyi.

Aha, tak vas tam i čakajuć! — pišuć na forumach rasijskija patryjoty. Hlańcie, maŭlaŭ, u jakoj jaminie ciapier prybałty. Tak, ale ci lepš by im było pad patranažam Maskvy? Prynamsi, zaraz, padčas kryzisnaj łomki, Jeŭraźviaz upampoŭvaje, naprykład, u Łatviju vielizarnyja hrošy. Dy i biełaruskija finansy vystajali dziakujučy MVF.

Rasija ž pradynamiła Minsk z tranšam abiacanaha kredytu, a ciapier vusnami pasła Surykava prapanuje naftu pa biržavych cenach (voś vam i mytny źviaz, chłopcy, i AEP!). Dyk ci treba ździŭlacca, što navat Łukašenka ŭchapiŭsia za prahmatyčny dyjałoh z praklatymi buržuinami?

Tym bolej što jany źniavierylisia ŭ mahčymaści niejkaj kalarovaj revalucyi ŭ biełaruskich bałotach. «Na nastupnych vybarach Jeŭropa budzie słabiej padtrymlivać apazicyju, čym heta było ŭ 2001 i 2006 hadach, — miarkuje Valer Karbalevič. — Što aznačaje de-fakta pryniaćcie biełaruskaha status-kvo».

Takim čynam, niaźmiennamu prezidentu pakul što šancuje nie tolki vykručvacca miž rasijskim mołatam i zachodnim kavadłam, ale i — paralelna z žorstkaj krytykaj — atrymlivać z abodvuch bakoŭ absalutna materyjalnyja dyvidendy (z Zachadu tolki za apošnija dni pryjšli kredyt Suśvietnaha banka dy čarhovy tranš MVF).

Raman Jakaŭleŭski, zrešty, miarkuje, što Lisabonskaja damova dapamoža zrabić palityku Brusiela, u tym liku i ŭ biełaruskim pytańni, bolš vyraznaj i pryncypovaj. Na dumku ekśpierta, Zachad pasprabuje šukać pierśpiektyŭnych apanientaŭ dziejnaha prezidenta siarod namienkłatury.

Adznačym, adnak, što dasiul namienkłaturnym vyłučencam nie ŭdavałasia stvaryć mocnuju alternatyvu. Da taho ž jany pakazalna karalisia (turemnaja epapieja Alaksandra Kazulina — nahladny prykład). Vynik: namienkłatura zastrašanaja. Dadamo: paspality lud pieravažna iniertny, abyjakavy da palityki, i kryzis tolki ŭzmacniŭ hety pafihizm.

Tak što «biełaruskaje pytańnie» nie śpišaš na adnaho aŭtarytarnaha Łukašenku. Tut usie dobryja cacy.

Vialikadziaržaŭny patranaž Kramla, humovy prahmatyzm Jeŭropy, indyfierentnaść masy narodanasielnictva (možna i jašče palcy zahinać) — voś składniki doŭhaha zastoju pa-biełarusku.

Karaciej, pakul što pieradvybarnyja pierśpiektyvy davoli zmročnyja. Ale realizm — nie fatalizm. Za hod mnohaje moža źmianicca. Mohuć spracavać niejkija fors-mažory. Zrešty, heta ŭžo asobnaja tema. I potym, pavodle Karbaleviča,

«lubyja vybary ŭtojvajuć u sabie elemient niepradkazalnaści, navat kali zdajecca, što ŭsio pad kantrolem, usio schoplena. Tak što pry 90% šancaŭ Łukašenki na čarhovuju pieramohu 10% na niečakanaści treba pakidać».

Nakolki i ŭ jaki bok źmienicca heta praporcyja ciaham 2010-ha?

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić