Sport11

Šviejcaryja choča pravieści samuju tannuju Alimpijadu ŭ historyi

Zvyčajna Zimovuju alimpijadu prymaje adzin horad, hetym razam u Šviejcaryi prapanujuć pravieści Hulni pa ŭsioj krainie.

Kurort Sankt-Moryc źjaŭlajecca Miekaj dla amataraŭ zimovych vidaŭ sportu. Fota: Robert Michael / picture alliance via Getty Images

Šviejcaryja choča pravieści pieršyja zimovyja Alimpijskija Hulni na terytoryi ŭsioj krainy. Jana taksama prapanuje zrabić hetyja Hulni samymi tannymi za ŭsiu historyju, paviedamlaje «Jeŭrapiejskaja praŭda» sa spasyłkaj na Bloomberg.

Zvyčajna Zimovyja hulni pravodziacca peŭnym rehijonam abo horadam, i jany vielmi darahija. Rasija patraciła na Sočynskuju alimpijadu 11,5 młrd dalaraŭ, aficyjna biudžet Alimpijady ŭ Piekinie-2022 skłaŭ 3,9 młrd dalaraŭ, ale, pa acenkach, traty byli kudy bolšyja. Navat u 2002 hodzie Sołt-Łejk-Sici vydatkavaŭ na hulni 2,2 miljarda dalaraŭ.

Spartyŭnyja fiederacyi Šviejcaryi ŭ piatnicu adnahałosna ŭchvalili miascovuju zajaŭku, rasčyściŭšy šlach dla prapanovy 1,6 miljarda dalaraŭ na Hulni 2030 hoda. Z ulikam inflacyi, heta zrobić Alimpijadu, mahčyma, samaj tannaj u historyi — i samaj rentabielnaj z tych časoŭ, jak Łos-Andželes atrymaŭ prybytak u 1984 hodzie.

Ministr finansaŭ Francyi Bruna Le Mer taksama zajaviŭ, što choča, kab Letnija hulni 2024 hoda ŭ Paryžy byli samymi tannymi za apošnija dziesiacihodździ, a dziaržava ŭziała na siabie tolki čverć vydatkaŭ na praviadzieńnie mierapryjemstva.

Choć Šviejcaryja prymaje Mižnarodny alimpijski kamitet z 1915 hoda, a šviejcarskamu kurortu Sankt-Moryc prypisvajuć vynachodnictva zimovaha turyzmu, miascovy skieptycyzm sabatavaŭ prynamsi try papiarednija zajaŭki na praviadzieńnie Zimovych hulniaŭ.

Sankt-Moryc prymaŭ Hulni dvojčy, ale apošni raz heta było jašče ŭ 1948 hodzie.

Kali ŭ 2013 hodzie źjaviłasia jašče adna zajaŭka na praviadzieńnie Hulniaŭ 2022 hoda ŭ Hraŭbiundenie, jana była adchilenaja naściarožanymi hramadzianami. Zajaŭka na praviadzieńnie Hulniaŭ 2026 hoda była znoŭ adchilenaja tym ža kantonam u 2017 hodzie, a praz hod była adchilenaja i sproba ŭ kantonie Vale.

Nastupnym letam MAK budzie vybirać haspadaroŭ Zimovych hulniaŭ 2030 i 2034 hadoŭ. Zajaŭka z dvuch francuzskich alpijskich rehijonaŭ karystajecca padtrymkaj prezidenta Emanuela Makrona, a inšaja zajaŭka, imavierna, budzie padadziena sa Šviecyi (častkova z Łatvijaj).

U 2026 hodzie Zimovaja alimpijada projdzie ŭ italjanskich Miłanie i Karcinie d'Ampieca.

Kamientary1

  • Kazik
    27.11.2023
    Adekvatnyja žychary, jakim plavać na panty i panajechaŭ

Ciapier čytajuć

Ściapan Puciła: Mianie sprabavali vykraści z dapamohaj pasolstva Biełarusi ŭ Varšavie15

Ściapan Puciła: Mianie sprabavali vykraści z dapamohaj pasolstva Biełarusi ŭ Varšavie

Usie naviny →
Usie naviny

Makron zaklikaŭ stvaryć «kaalicyju niezaležnych» i nie hladzieć na Vašynhton i Piekin4

Čarešni na Kamaroŭcy patańnieli ŭtraja. Čym jašče vyhadna zakupicca?2

Paŭlučenka: Volha Siamaška chacieła atrymać dla aŭdytu mienavita fond «Razam»21

Papularnaja aktrysa vypuściła myła z vadoj z ułasnaj vanny1

Kot zdolny adroźnivać svajho haspadara ad nieznajomca pa pachu3

U adnoj ź viežaŭ «Bramy Minska» zdajecca dvuchuzroŭnievaja kvatera z šykoŭnaj terasaj3

U Łuninieckim rajonie pastaviać pomnik kłubnicam: jość dva varyjanty12

Piać hadoŭ tamu aryštavali Mikołu Statkieviča6

U Maładziečnie zrabili piešachodnuju asfaltavanuju darožku, ale nie daciahnuli niekalki mietraŭ da prypynku3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ściapan Puciła: Mianie sprabavali vykraści z dapamohaj pasolstva Biełarusi ŭ Varšavie15

Ściapan Puciła: Mianie sprabavali vykraści z dapamohaj pasolstva Biełarusi ŭ Varšavie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić