Navuka i technałohii11

«150 filmaŭ za siekundu». U Kitai zapuścili najchutčejšy internet u śviecie 

Kitaj śćviardžaje, što stvaryŭ i pačaŭ ekspłuatavać samy zvyšchutkasny internet u śviecie, jaki, naprykład, moža dazvolić spampavać absalutna ŭsio, što jość na Netflix, mienš čym za 30 chvilin.

Internet-optavałakno. Fota: pixabay

Kitaj pradstaviŭ pieršy ŭ śviecie optavałaknovy internet-servis, čyja chutkaść u 10 razoŭ bolšaja, čym chutkaść internetu ŭ Paŭdniovaj Karei i ZŠA. Pra heta piša vydańnie Firstpost sa spasyłkaj na kitajskija bujnyja miedyja.

«Heta novaja mahistralnaja sietka z bolš za 3000 kiłamietraŭ optavałaknovych kabielaŭ, jakaja idzie praź Piekin, Uchań i Huančžoŭ. Chutkaść novaha internetu składaje 1,2 terabita (1200 hihabit) u siekundu. Navat usiu hłabalnuju biblijateku filmaŭ i sieryjałaŭ Netflix karystalniki zmohuć adpraŭlać mienš čym za pałovu hadziny», — pieradaje Firstpost.

Sietka była aktyvavanaja jašče ŭ lipieni, a aficyjna zapuščanaja ŭ hety paniadziełak. U inavacyjnym vynachodstvie ŭdzielničali takija kitajskija hihanty, jak China Mobile, Huawei Technologies, Cernet Corporation i elitny ŭniviersitet Cynchua.

Internet-suviaź Piekin-Uchań-Huańčžoŭ była stvorana ŭ ramkach prajekta Future Internet Technology Infrastructure (FITI). Kiraŭnik FITI Vu Cziańpin adznačyŭ, što novaja sietka nie tolki paśpiachova funkcyjanuje, ale i zabiaśpiečyła Kitaj pieradavymi technałohijami, jakija mohuć navat dapamahčy stvaryć jašče bolš chutki internet. 

Stvareńnie takoj technałohii sapraŭdy ŭražvaje, ale mnohija ekśpierty prahnazavali, što zvyšchutkasny internet źjavicca prykładna ŭ 2025 hodzie, padkreślivajuć kitajskija ŚMI.

«Dla paraŭnańnia: Złučanyja Štaty niadaŭna pierajšli na internet piataha pakaleńnia z chutkaściu 400 hihabit u siekundu», — źviartaje ŭvahu Firstpost.

Prajekt Future Internet Technology Infrastructure byŭ stvorany ŭ 2013 hodzie. Jaho padtrymlivaje i finansuje kitajski ŭrad, a kaardynataram źjaŭlajecca Ministerstva adukacyi Kitaja. Meta prajekta — heta źnižeńnie technałahičnaj zaležnaści ad ZŠA i ich sajuźnikaŭ.

Kamientary1

  • Axel Justas
    15.11.2023
    U Kitaje ŭsio cudoŭna z technałohijami, ale zabaronienyja Youtube, Facebook, Google, i, darečy, Naša Niva. Choć abyjści mahčyma, bolšaść narodu 'nia parycca', niama i niama. I vyhladaje, što karcina śvietu, jakuju jany bačać praz svaje kitajskija anałahi, dosyć śpiecyfičnaja. Da čaho heta pryvodzić možna ŭbačyć na prykładzie rasiejskaj ardy.

Ciapier čytajuć

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody1

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody

Usie naviny →
Usie naviny

Ci možna ŭ Irłandyi zamović viačeru pa-irłandsku? Ekśpierymient błohiera, jaki staŭ virusnym22

U centry Minska pradajuć kvateru z ułasnym śmiećciepravodam1

Pamyłka pry pavarocie: u Minsku sutyknulisia dva hruzaviki MAZ i Mercedes

Dopyty i pahrozy. Što adbyvajecca sa studentami EHU paśla pryznańnia ŭniviersiteta «ekstremisckim»6

Administracyja Trampa źbirajecca adklikać 200 tysiač turystyčnych viz u tych, chto pryjechaŭ pa ich u krainu i paprasiŭ prytułak4

Biełarusy pryvieźli z Kapienhahiena «kryž karalevy Safii». Historyki nazyvajuć jaho bižuteryjaj za 4000 jeŭra14

U Kupałaŭskim teatry rasijskija režysiory praviaduć tvorčuju łabaratoryju, u jakoj abiaruć śpiektakl dla repiertuaru12

Kab zachavać pieršy radok u suśvietnym tenisie, Arynie Sabalency treba tolki pieramahać na US Open11

ZŠA znoŭ nie dałučylisia da sumiesnaj zajavy z asudžeńniem Rasii ŭ AAN10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody1

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić