Aŭto1212

Jeŭrasajuz zabaraniaje paśla 2035 hoda vypuskać mašyny na bienzinie i dyzieli

Rada Jeŭrasajuza zaćvierdziła novyja metavyja pakazčyki Jeŭrasajuza pa skaračeńni vuhlarodnych vykidaŭ aŭtamabilaŭ. Heta značyć, što ŭžo ŭ 2035 hodzie budzie ŭviedziena praktyčna poŭnaja zabarona na realizacyju i ekspłuatacyju aŭtamabilaŭ ź bienzinavymi i dyzielnymi ruchavikami.

«Novyja normy vyznačajuć nastupnyja mety: uzrovień vykidaŭ u 2030—2034 hadach dla novych aŭtamabilaŭ pavinien być skaročany na 55% dla aŭtamabilaŭ i na 50% dla furhonaŭ u paraŭnańni z uzroŭniem 2021 hoda. Z 2035 hoda ŭzrovień vuhlarodnych vykidaŭ pavinien być skaročany na 100%», — havorycca ŭ dakumiencie.

Da hetaha suprać ekałahičnych mier vystupali Italija, Bałharyja, Partuhalija, Rumynija i Słavakija. Jany aścierahalisia, što ad zabarony na dyzielnyja aŭto mohuć paciarpieć takija vytvorcy, jak Ferrari i Lamborghini. Hetyja krainy nastojvali na adterminoŭcy pa rašeńni da 2040 hoda.

Sprečki pamiž siabrami ES pryviali da taho, što krainam daviałosia pajści na peŭny kampramis. Mašyny z ruchavikami ŭnutranaha zharańnia vypuskać paśla 2035-ha ŭsio ž zusim nie spyniać, ale jany pavinny buduć vykarystoŭvać vuhlarodna-niejtralnaje paliva, što nie vykidaje ŭ atmaśfieru dyjaksidu vuhlarodu. Mahčymaj alternatyvaj moža stać vadarod.

Pradstaŭniki aŭtaindustryi vitali dasiahnieńnie kampramisu. «Naša halina vitaje ŭpeŭnienaść u płanavańni, jakuju daje siońniašniaja viacha», — zajavili ŭ pres-słužbie Jeŭrapiejskaha abjadnańnia aŭtavytvorcaŭ Acea. Niejtralny z punktu hledžańnia technałohij padychod — heta najlepšy sposab dasiahnuć klimatyčnych met, dadali ŭ arhanizacyi.

Kamientary12

  • SHOS
    29.03.2023
    Maks, počiemu? Obosnovanije bujedt ili aby lapnuť?
  • Praŭdarub
    29.03.2023
    IMCHO — durnoje rašeńnie. Elektramabili z adekvatnym zapasam chodu kaštujuć šalonych hrošaj. Dy i ŭ infrastrukturu dla zaradnych stancyj daviadziecca ŭkłaści jardy hrošaj. Praces pierachodu na elektramabili kali i musić adbyvacca, to evalucyjnym šlacham, a nie šlacham poŭnaj zabarony aŭto z DVS
  • Maks
    29.03.2023
    SHOS, kali vam treba tłumačyć takija elemientarnaści, to vam treba ŭ škołu viarnucca. "Raźvivańnie" rynku dyrektyvami heta hłyboki, vajenizavany kamunizm.

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?1

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

«Za pryhniot biełaruskaha naroda i za toje, što jon kradzie budučyniu ŭ biełarusaŭ». MZS Ukrainy zaklikała partnioraŭ uzmacnić cisk na Łukašenku21

Saudaŭskija fondy i fantastyčnyja ździełki. Jak ziać Trampa Džared Kušnier zarablaje sotni miljonaŭ dołaraŭ

«Dahetul nie mahu pavieryć». Adnu z kvater ułady Biełastoka vydali byłoj palitźniavolenaj Halinie Dzierbyš

Biełarusy vykłali fota i sumu svaich zakupaŭ u polskaj kramie i ŭzarvali Treds. Dalacieła až da Kazachstana32

«Dzie ja, chto ja, dzie Biełaruś?» Źmicier Daškievič pasprabavaŭ adkazać na emihranckija pytańni12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?1

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić