Biełaruś zajmaje treciaje miesca ŭ śviecie pa kolkaści žurnalistak za kratami
U Mižnarodny žanočy dzień mižnarodnaja arhanizacyja «Reparciory bieź miežaŭ» (RSF) zaklikała da nieadkładnaha i biezumoŭnaha vyzvaleńnia žančyn-žurnalistak, jakija znachodziacca ŭ źniavoleńni pa ŭsim śviecie. A zaadno pryviała sumnuju statystyku.

Pavodle baromietra svabody presy RSF, z 550 žurnalistaŭ i rabotnikaŭ ŚMI, jakija ciapier znachodziacca ŭ źniavoleńni pa ŭsim śviecie, 73 žančyny, i hetaja dola (13%) za apošnija piać hadoŭ padvoiłasia.
Žančyny-žurnalistki stali achviarami pieraśledu ŭ 14 krainach śvietu, asabliva ŭ Kitai (21 žurnalistka znachodzicca ŭ turmie), Iranie (12), Biełarusi (10), Vjetnamie (4) i Turcyi (4).
U Biełarusi, pa źviestkach pravaabaroncaŭ, u miescach źniavoleńnia znachodziacca ciapier 155 žančyn-palitviaźniaŭ. Ahułam ža za pratesty suprać Łukašenki i vajny va Ukrainie na pazbaŭleńnie i abmiežavańnie voli asudzili nie mienš jak 534 žančyn.
Ciapier čytajuć
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary
zrazumieli, aba što ja? u adsotkavych adnosinach my na pieršym ( miescy
pryčym ź vialikim adryvam