Ekanomika66

U Hancavickim rajonie za biescań pradajuć staruju panskuju siadzibu ŭ dobrym stanie

Jašče minułaj viasnoj za stahadovy panski dom u Aharevičach Hancavickaha rajona chacieli atrymać 159 tysiač rubloŭ. Ale tak jak hety dom — historyka-kulturnaja kaštoŭnaść, to novamu ŭładalniku treba było padpisać achoŭnaje abaviazacielstva. Ale achvotnych aformić hetuju kuplu dahetul nie znajšłosia, tamu ciapier siadziba vystaŭlenaja na aŭkcyjon usiaho za adnu bazavuju vieličyniu (37 rubloŭ), piša «Hancavicki čas».

Hety dom pabudavali ŭ 1911 hodzie. Spačatku siadziba naležała rodu Śviaržynskich, a pierabudoŭvali jaje pry Apackich. U 1939 hodzie dom spustošyli, haspadyniu majontka sasłali ŭ Sibir. Dom doŭha stajaŭ zakinutym, adnak u pačatku 1990-ch jaho adramantavali i ŭsiaredzinie navat abstalavali nievialikuju haścinicu. Uvosień 1994-ha ŭ Aharevičach prymali konnyja spabornictvy, jakija prachodzili akurat pry hetym domie.

U rozny čas siadzibu naviedvali čynoŭniki z urada, prytym najvyšejšaha ranhu: premjery Viačasłaŭ Kiebič, Michaił Čyhir i Michaił Miaśnikovič. A ź Vialikabrytanii i Šviejcaryi ŭ Aharevičy pryjazdžali i naščadki byłych uładalnikaŭ siadziby.

Da niadaŭniaha času ŭ siadzibie raźmiaščałasia stałovaja rabotnikaŭ sielhaspradpryjemstva «Bierazaviec», adnak urešcie haspadarcy stała niavyhadna ŭtrymlivać hety abjekt.

Budynak adnapaviarchovy, jahonaja płošča — 324 «kvadraty». Jość aciapleńnie, vada, elektryčnaść, kanalizacyja, telefon. Jość prybudova, bryhadny dom, tancplacoŭka z mostam, učastak bolš čym na 2 hiektary. Nabytak možna vykarystoŭvać pad pradprymalnickuju dziejnaść abo pad žyllo.

Aŭkcyjon projdzie 31 sakavika.

Kamientary6

  • Maksim Dizajnier
    02.03.2023
    Aja-ja-ja-jaj. Kakaja krasota, i biez šifiera, vsie utopajet v zieleni. Da i nie zabrošieno nie fiha. Idiealnoje miesto dla konno-zavodčieskoho kompleksa. Vot, pamiarkounyja, posmotritie, kak žiť nado, a nie zadychaťsia ot smoha i cientralnoho otoplenija v minskoj panieli, ožidaja skoruju k 60-i hodam.
  • Maksim Dizajnier
    02.03.2023
    Hosť,

    Kto tam čto vozobnovlať budiet, rukalico. Bolšinstvo rabotajet na počtie i pieriekładkie bumah na obyčnoj rabotie, tianiet kriedity na choromy za 300-500 tysiač jevro, i obrazovanije obołtusov dietiej. A jeśli na piensii, vidieli oni eti bieriezki na odnom miestie. Łučšie v Taiłand śletajut, na ludiej živych posmotrieť.
  • Priežnij vładielec
    02.03.2023
    I koniušnia jesť, možno chołopov poroť.

Ciapier čytajuć

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta10

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta

Usie naviny →
Usie naviny

Ajcišnik pajechaŭ z Łodzi na śviaty ŭ Biełaruś i trapiŭ za kraty. Što pra jaho viadoma28

«Abhaniaju inamarku, dzieŭki mlejuć za vuhłom». Na «Dažynkach» u Smalavičach na scenie śpiavaŭ namieśnik kiraŭnika rajona1

Arenda žylla ŭ Biełarusi dla turystaŭ za hod padaražeła. Najbolš — u Niaśvižy1

Aryna Sabalenka prajhrała finał US Open. Jana stracić zvańnie pieršaj rakietki śvietu17

Pyšnaja «Łedzi ŭ sinim». Skulptura čarnaskuraj žančyny na Trafalharskaj płoščy padzialiła mastackich krytykaŭ9

Ci praŭda, što z hadami čałaviek pačynaje pachnuć inakš? Voś što kaža navuka3

Pasłuchać śpievaka Akmala ŭ Minsku sabralisia dziasiatki tysiač ludziej FOTAFAKT32

Kaviarnia zapatrabavała 10 rubloŭ tolki za ŭvachod. Ci zakonna heta?5

«U kožnaj krainie pieršy dzień traciŭsia na pytańni z zaradkaj». Biełarus raskazaŭ, jak jon jeździŭ na Tesla ŭ Turcyju1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta10

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić