39-y prezident ZŠA Džymi Karter, jakomu ciapier 98 hadoŭ, admoviŭsia ad dalejšaha lačeńnia paśla niekalkich špitalizacyj. Pra heta paviedamiŭ Centr Kartera ŭ tvitary.

Były prezident ZŠA vyrašyŭ pravieści reštu žyćcia doma ŭ Płejnsie (štat Džordžyja), «atrymlivajučy chośpisny dohlad zamiest dadatkovaha miedycynskaha ŭmiašańnia».
Siamja Kartera zajaviła, što całkam padtrymlivaje jaho. Svajaki paprasili pavažać prava byłoha prezidenta na asabistaje žyćcio, havorycca ŭ paviedamleńni.
Jak adznačaje The New Times, raniej u Kartera dyjahnastavali miełanomu, jakaja dała mietastazy ŭ piečań i mozh. Paśla kursa lačeńnia ŭ kancy 2015 hoda były prezident abviaściŭ, što pieramoh rak. U nastupnyja hady Karter nieadnarazova traplaŭ u balnicu z-za pierałomaŭ paśla padzieńniaŭ. Ź jakimi chvarobami źviazana ciapierašniaje rašeńnie byłoha prezidenta, nie paviedamlajecca.
Džymi Karter byŭ prezidentam ZŠA ŭ 1977—1981 hadach, jon abiraŭsia ad Demakratyčnaj partyi. U 2002 hodzie jamu prysudzili Nobieleŭskuju premiju miru za miratvorčuju dziejnaść.
U 2019 hodzie Karter staŭ samym doŭhažyvučym prezidentam u historyi ZŠA, pieražyŭšy dvuch svaich paśladoŭnikaŭ — Ronalda Rejhana i Džordža Buša-starejšaha.
-
Ministr abarony Litvy: Pucinu patrebna novaja pieramoha, i jon hladzić na krainy Bałtyi i Polšču
-
Jak CRU vyrašała, ci možna dazvolić Emiratam atrymać amierykanskija supiertechnałohii ŭ śfiery štučnaha intelektu
-
ZŠA i Iran vośmuju noč zapar abmieńvalisia ŭdarami paśla hibieli dvuch amierykanskich vajskoŭcaŭ u Iardanii
Ciapier čytajuć
Statkievič ab pratestach va Ukrainie: Kali vy abrali z takoj pieravahaj prezidenta i adnačasova Viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha, to dajcie jamu kiravać
Kamientary