Chłopiec trapiŭ na raźmierkavańnie ŭ rajonku ŭ Čavusy: Dali kvateru. Jość tualet, duša pakul, praŭda, niama
Vital advučyŭsia na žurnalista ŭ Mahiloŭskim univiersitecie imia Kulašova i pa raźmierkavańni adpraviŭsia ŭ rajonny centr Čavusy, dzie jamu treba budzie pracavać dva hady ŭ haziecie «Iskra». Pra ŭmovy, u jakich žyvie i pracuje małady śpiecyjalist, piša magilev.by.

Pieršy pracoŭny dzień dla maładoha čałavieka pačaŭsia 15 žniŭnia.
«Ustaŭ a 5-j hadzinie ranicy, — raspaviadaje małady śpiecyjalist. — Chacieŭ trapić na maršrutku, kab lišni raz nie spaźniacca. Pryjechaŭ — i adrazu ŭ redakcyju. Na žal, nie paznajomiŭsia z usimi svaimi budučymi kalehami. Niekatoryja ŭ adpačynkach, na balničnych. Paznajomiŭsia z hałoŭnym redaktaram, z žurnalistami. Jak ni dziŭna, sustreli mianie ŭ redakcyi z pakietam jabłykaŭ. Atmaśfiera vakoł na dziva spakojnaja. Miesca šmat. Pracuj — nie chaču. Ludziej mała, usie pryjaznyja. Bolšaść žurnalistaŭ — moładź. Cikava toje, što mnie paabiacali kałonku. Maja zadača — dzialicca ŭražańniami ad taho, što baču, čuju, pra što dumaju.
Atrymaŭ pieršaje zadańnie — napisać materyjał u kałonku pra toje, čaho ja čakaju ad svajho pieršaha miesca pracy. Skazali, što ŭstupnaja častka dobraja, a voś zaklučeńnie niekalki depresiŭnaje. Treba pierarablać.
Uražańni ad horada? Za 2 dni jašče, viadoma, nie skłalisia. Pakul sprabuju aryjentavacca na miascovaści. Viedaju, što jość park, jaki vyvodzić na asnoŭnyja vulicy. Čavusy, nakolki ja razumieju, horad nie kampaktny — jość addalenyja rajony, pra jakija ja paniaćcia nie maju. Naprykład, ja da hetaha času nie razumieju, jak dabracca da čyhunačnaha vakzała».

Vital kožny viečar paśla pracy viartajecca ŭ Mahiloŭ na maršrutcy. Košt prajezdu ad rajonnaha centra da Mahilova — 5 rubloŭ, to-bok za dzień pryjdziecca zapłacić 10 rubloŭ, za miesiac — kala 200 rubloŭ. Košt kvitka na ciahnik — 4 rubli 90 kapiejek.
Administracyja rajona prapanavała maładomu śpiecyjalistu kvateru. Praŭda, jana daloka ad pracy. Kvatera — dvuchpakajovaja, z ramontam, pustaja. Jość tualet, duša pakul, praŭda, niama. Vital spadziavajecca pastavić jaho samastojna.
Za kvateru jamu pryjdziecca apłačvać tolki kamunalnyja pasłuhi i 6 rubloŭ za karystańnie pamiaškańniem (heta za miesiac).
«Zarobak Vitaliku abiacajuć nie kazačny, ale, tym nie mienš… 700 rubloŭ. Dla maładoha śpiecyjalista, ja liču, heta nie drenna», — piša aŭtar materyjału ŭ rajoncy.
Na pytańnie, što asablivaha možna zaŭvažyć u Čavusach pryjezdžamu čałavieku, Vital adkazaŭ nie adrazu. Zadumaŭsia. Praź niekalki siekund adznačyŭ: «Ludziej vielmi mała. Paśla Mahilova heta dziŭna!»
-
Pamierła 32‑hadovaja dyzajnierka Volha Šaŭcova — amal pałovu svajho žyćcia jana zmahałasia z ankałohijaj
-
Novy kanflikt vakoł «Pahoni». Litoŭcy vinavaciać biełaruski futbolny kłub u kradziažy ich simvoliki
-
U Vaŭkavyskim rajonie žycharku vioski aštrafavali za vialikuju kolkaść katoŭ. Ale jurystka dapamahła adbicca
«Ludziej prymušali dumać, što ničoha nikoli nie źmienicca». Chto taki antykamunist Łasła Krasnaharkai, jaki atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa litaratury?

Kamientary
Tiem nie mienieje ja lublu čitať podobnyje staťji:
- parallelnaja śvietłaja i jasnaja riealnosť
u hetych dvuch karacieńkich skazach usia kuchnia haziety Iskra i pierśpiektyvy maładoha śpiecyjalista ŭ dziaržaŭnym vydańni. jon sam usio razumieje
bo možna pisać tak, niby ty ŭschvalaješ režym, a nasamreč, nie. heta asablivaje majsterstva. nie ŭsim dasiažna. heta tonka. ale, kali ŭ jaho atrymajecca, heta budzie kruta;)