Siońnia, 8 vieraśnia adznačajecca 495 hadoŭ z dnia Aršanskaj bitvy — najbolš słaŭnaj pieramohi ŭ historyi biełaruskich vajaroŭ. 30 tysiač vajaroŭ VKŁ bliskuča pieramahli amal ŭtraja bolšaje vojska Maskoŭskaha kniastva
Siońnia, 8 vieraśnia adznačajecca 495 hadoŭ z dnia Aršanskaj bitvy — najbolš słaŭnaj pieramohi ŭ historyi biełaruskich vajaroŭ. 30 tysiač vajaroŭ Vialikaha Kniastva Litoŭskaha bliskuča pieramahli amal ŭtraja bolšaje vojska Maskoŭskaha kniastva — 80 tysiač žaŭnieraŭ!.. Hetuju bitvu staranna zamoŭčvali ŭ saviecki čas — jak ža tak, adna «savieckaja kraina» niekali vajavała ź inšaj!?
Adnak u dasaviecki čas rasijskija historyki (Sałaŭjoŭ, Klučeŭski) nie chavali praŭdy pra Aršanskuju bitvu. Navat słavuty Karamzin pisaŭ, što «nikoli našy vojski nie ciarpieli takoha paražeńnia». U Rasijskaj vajennaj encykłapiedyi 1914 hoda Bitvie pad Oršaj pryśviečany vialiki artykuł. Miž inšym, pa hetaj encykłapiedyi vučylisia rasijskija vajskoŭcy ŭ akademii. I Aršanskuju bitvu im pryvodzili jak prykład bliskučaha vajavodnickaha majsterstva.
Paśla raspadu Savieckaha Sajuza biełaruskija historyki stali adnaŭlać karciny našaha słaŭnaha minułaha, stali viadomyja i detali Aršanskaj bitvy. Upieršyniu ŭ 1992 hodzie padrabiazny artykuł pra Aršanskuju bitvu apublikavaŭ u časopisie «Spadčyna» doktar histaryčnych navuk, prafiesar Univiersiteta kultury i mastactvaŭ Anatol Hryckievič. Razmovu z Anatolem Piatrovičam pačynaju sa ščyraha ździŭleńnia:
— Jak možna pieramahčy ŭ try razy bolšaje vojska?!
— Heta možna patłumačyć niekalkimi faktarami, — tłumačyć prafiesar Hryckievič. — Pierš za ŭsio ja pastaviŭ by patryjatyzm biełaruskich vojnaŭ, biełaruskich rycaraŭ, biełaruskich bajaraŭ, jakija składali pieravažnuju bolšaść vojska našaha vajavody Kanstancina Astrožskaha. Bo bolšaść vojska składali biełarusy — z 30 tysiač vajaroŭ tolki 4000 składali palaki. Astatnija — «padciahvalisia ŭ Biareści», niekatoryja dałučylisia ŭ Barysavie, dzie znachodziŭsia sam vialiki kniaź Žyhimont, dzie była jahonaja staŭka.
— A ŭ čym vyjaŭlaŭsia patryjatyzm, jaki dapamoh pieramahčy?
— Lepš za ŭsio pra heta napisaŭ historyk Maciej Stryjkoŭski. Jon pryvodzić słovy vystupleńniaŭ Kanstancina Astrožskaha pierad bitvaj i ŭ čas bitvy. Tam Astrožski zaklikaje rycaraŭ: «Uspomnicie vašych baćkoŭ, dziadoŭ! Zmahajciesia za słavu svajoj zbroi…» A potym, kali byŭ užo taki momant napružany, jon navat źviarnuŭsia da vojska: «Synki, zmahajciesia — ja sam z šablaj idu napierad!..» Tak niazvykła! A jon ža byŭ stary, jamu było 54 hady — a «synkam» było pa 20—25, moža, 30… Takaja voś idejnaja padrychtoŭka. Akramia taho, pierad Aršanskaj bitvaj, jak było pryniataja ŭ toj čas, va ŭsim vojsku Kanstancina Astrožskaha byli pravasłaŭnyja malebny. Nievialikaja častka vajaroŭ była katalikami — i ksiandzy taksama malilisia… Dalej, u pieramozie treba padkreślić vopyt biełaruskich vajaroŭ, jakija da taho času zmahalisia i z tatarami, i z maskoŭcami, i z kryžakami…
— Anatol Piatrovič, im ža było pa 20 hadoŭ — jaki tam moža być vopyt?..
— Dyk jany ž ad 15—16 hadoŭ pačynali vajavać!..
— Jakija bitvy papiaredžvali Aršanskaj? Dzie našy vojny mahli patreniravacca?
— Byli drobnyja sutyčki vojskaŭ Astrožskaha z maskoŭcami na race Bobr, la Smalenska… Ale takich vialikich, jak Aršanskaja, nie było.
— Adkul u Kanstancina Astrožskaha ŭziałosia stolki majsterstva i vajskovaj chitraści?
— Pa‑pieršaje, heta biezumoŭny vajskovy talent. Žyhimont nie navažyŭsia b sam z takimi maleńkimi siłami vieści vojska ŭ boj, tamu na čale i staŭ Astrožski. Jon viedaŭ, jak vajavać, viedaŭ maskoŭskaje vojska — bo niekatory čas, kali byŭ vajennapałonnym, navat słužyŭ u hetym vojsku. Ivan III uziaŭ jaho ŭ pałon, a Vasil III pryznačyŭ jaho kamandujučym achovaju paŭdniovaj miažy Rasijskaj dziaržavy ad tataraŭ. Astrožski słužyŭ‑słužyŭ, a potym uciok. I jaho navat nie schapili, tamu što zajechaŭ u carkvu pamalicca. Pakul jon maliŭsia, pahonia pralacieła mima. A jamu padkazali, što tut była maskoŭskaja pahonia — jon pajechaŭ inšym šlacham i pryjechaŭ dadomu.
— Anatol Piatrovič, my majem unikalnuju situacyju: i siońnia miesca Aršanskaj bitvy vyhladaje hetak ža, jak 495 hadoŭ tamu. Ci možna na natury adnavić schiemu bitvy?
— Dniapro u tym miescy vyhinajecca i ŭtvaraje taki paŭvostraŭ, dzie z troch bakoŭ — vada. Astrožski śpiecyjalna pastaviŭ vojska ŭ hetuju adtulinu. Jany viedali — za imi Dniapro, vielmi kruty bierah, adstupać i ŭciakać niama kudy. Choć uciakali z pola boju tady vielmi redka — kali pahonia nie zabje, to paśla majontak adbiaruć… U lasočku na ŭskrajku Astrožski pastaviŭ svaju artyleryju, schavaŭšy ich u kustoŭi. Piachota taksama była schavanaja ŭ lesie. Toje, što vorahi nie pabačyli artyleryju, było prykryćciom, kab zamanić maskoŭskuju końnicu i razhramić jaje. Što i było zroblena. Kali maskoŭskaje vojska rušyła na našaje, Astrožski imitavaŭ adstupleńnie, pryčym amal paničnaje. Vorahi ŭzradavalisia dy, parušyŭšy svajo pastrajeńnie, kinulisia dahaniać «uciekačoŭ». U hety momant «uciekačy» rasstupilisia, prapuściŭšy vorahaŭ da Dniapra, a sami zamknuli koła. Hrymnuła našaja artyleryja — i ŭ piarednich maskoŭskich końnikaŭ, i ŭ zadnich. Zadnija dumajuć, što piarednich užo niama, a piarednija bačać, što i zadnich užo bjuć!.. Heta byŭ śpiecyjalny efiekt, kab zabłytać praciŭnika — i heta vyratavała biełaruskaje vojska. Jašče adzin faktar, jaki nam dapamoh — heta supiernictva miž maskoŭskimi vajavodami. Čaladnin i kniaź Bułhakaŭ‑Holica — kožny ź ich mieŭ paroŭnu vojska, i kožny chacieŭ razhramić praciŭnika sam, kab vysłužycca pierad Vialikim kniaziem. Tamu, kali nastupali na adno kryło, druhoje viało boj niechacia, možna skazać. A kali ŭžo adbyłasia naša pieramoha, tady ŭžo uciakali razam abodva kryły maskoŭskaha vojska. Darečy, maskoŭskaje vojska na hetuju bitvu navat nie ŭziała z saboj artyleryju — nastolki byli ŭpeŭnienyja ŭ pieramozie!..
Kamientary