Hramadstva

«Nas zaŭtra moža nie być» — Łukašenka na samicie ADKB

U Maskvie 16 maja prajšła sustreča kiraŭnikoŭ dziaržaŭ Arhanizacyi damovy ab kalektyŭnaj biaśpiecy. U joj brali ŭdzieł Alaksandr Łukašenka, premjer-ministr Armienii Nikoł Pašynian, prezident Kazachstana Kasym-Žamart Takajeŭ, prezident Kyrhyzstana Sadyr Žaparaŭ, prezident Rasii Uładzimir Pucin i prezident Tadžykistana Emamali Rachmon.

 Fota: kremlin.ru

Sustreča była pryśviečanaja 30-hodździu padpisańnia Damovy ab kalektyŭnaj biaśpiecy i 20-hodździu stvareńnia ADKB.

Alaksandr Łukašenka ŭ svajoj pramovie adznačyŭ niedachop adzinstva ŭ ADKB. Jon pryvioŭ u prykład padziei ŭ Kazachstanie i chutkuju reakcyju ADKB, ale ciapier jon nie bačyć takoha.

«Na fonie žorstkaha, ašalełaha sankcyjnaha presinhu z boku kansalidavanaha Zachadu pastułaty adzinstva i salidarnaści spracoŭvajuć daloka nie zaŭsiody. Heta bačna, na žal, pa hałasavańni ŭ mižnarodnych arhanizacyjach. Z maŭklivaj zhody našych partnioraŭ Biełaruś i Rasija, nasupierak usim zakonam mižnarodnaha žyćcia, pa kapryzie Zachadu šalmujucca i vyklučajucca ź mižnarodnych arhanizacyj».

«Biez chutkaha zhurtavańnia našych krain, umacavańnia palityčnych, ekanamičnych, vajskovych suviaziej nas zaŭtra moža nie być», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle jaho, kali b krainy ADKB «vystupili adzinym frontam, nie było b hetych piakielnych, jak jany [na Zachadzie] kažuć, sankcyj». 

U toj ža čas Nikoł Pašynian narakaŭ, što ADKB nie dapamahła Armienii padčas jaje kanfliktu z Azierbajdžanam i, bolš za toje, niekatoryja krainy ADKB — tłusty namiok na Biełaruś — praciahvali pastaŭki zbroi Baku. 

Uładzimir Pucin havaryŭ pra toje, što Zachad admaŭlajecca bačyć «nacystaŭ» va Ukrainie, a amierykanskija bijałabaratoryi źbirali bijamateryjał i viali tam raspracoŭku bijałahičnaj zbroi.

Prakamientavaŭ jon i pašyreńnie NATA. Pavodle jaho, ustupleńnie Finlandyi i Šviecyi ŭ NATA nie stvaraje pahrozy dla Rasii, ale pašyreńnie vajennaj infrastruktury na hetych terytoryjach «vykliča reakcyju ŭ adkaz».

Kiraŭniki dziaržaŭ, što ŭvachodziać u ADKB, padpisali šerah šmatbakovych dakumientaŭ pa vynikach samitu. Siarod ich — zajava Rady kalektyŭnaj biaśpieki ADKB u suviazi z 30-hodździem samoj damovy i 20-hodździem abjadnańnia.

Jak raniej paviedamiŭ Pucin, płanujecca ŭ tym liku padpisać sumiesnuju zajavu, u jakoj budzie paćvierdžanaja rašučaść krain ADKB «i ŭ dalejšym pa-partniorsku ŭzajemadziejničać pa roznych napramkach vajennaha i abaronnaha budaŭnictva, naroščvać skaardynavanyja dziejańni na mižnarodnaj arenie».

Uvahu žurnalistaŭ pryciahnuła toje, što Alaksandr Łukašenka na ŭračystym vychadzie kulhaŭ, ale až źziaŭ. U toj ža čas Kasym-Žamart Takajeŭ i Emamali Rachmon byli jak chmary.

Ruchi noh i ruk Uładzimira Pucina znoŭ prymusili źviarnuć na siabie ŭvahu.

Pašynian raskrytykavaŭ ADKB za dziejańni padčas vajny Armienii z Azierbajdžanam

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ7

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Były kiraŭnik Salihorska, jaki ledź uratavaŭsia ad turmy, robić karjeru ŭ sistemie Minharvykankama2

Aryna Sabalenka raskazała, jakaja aktorka mahła b syhrać jaje ŭ kino14

Aŭtaškoły mohuć čakać źmieny1

Iłan Mask paabiacaŭ da kanca hoda vypuścić svoj film «Adysieja»9

Rasijanina, jaki žyŭ u Žłobinie, asudzili pa troch palityčnych artykułach za kamientary ŭ telehramie

Piać viežaŭ da nieba: jak viadziecca budaŭnictva mižnarodnaha finansavaha centra ŭ Minsku12

Zamiroŭskaja: Pakul ja nie pišu knihi13

Tramp choča, kab Infancina staŭ hienieralnym sakratarom AAN13

Hetaja raślina adpužvaje kamaroŭ nie horš za samuju papularnuju chimiju7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ7

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić