Hramadstva

Vajenkamaty pačali słać pozvy reziervistam: prosiać źjavicca amal na ŭvieś luty. Na sajcie Minabarony pusta

Jak paviedamlajuć «Našaj Nivie» čytačy, vajenkamaty pačali słać pozvy ab jaŭcy aficeram-reziervistam. Patrabujecca źjavicca dla adpraŭki na zbory, daty jakich u mnohim supadajuć z datami rasijskich vučeńniaŭ na terytoryi Biełarusi. Sajt Ministerstva abarony pra vyklik reziervistaŭ ničoha nie paviedamlaje. 

Fota: Ministerstva abarony Biełarusi. Nosić ilustracyjny charaktar

Pozvy atrymali aficery roznych vajskovych śpiecyjalnaściaŭ, nam viadoma pra niekalki vypadkaŭ. Pravieści ŭ vojsku ahułam prapanujecca 25 dzion. Zbory buduć i na palihonach, i ŭ Vajennaj akademii. 

«Heta moža być źviazana z vučeńniami. Sens u tym, što amal usie vajennyja čaści ŭ Biełarusi ŭ skaročanaj kamplektacyi: 50-70%. Ukamplektavanych na 100% čaściej niama. Adpaviedna, čaści treba daŭkamplektoŭvać za košt reziervistaŭ», — tłumačyć «Našaj Nivie» dziejučy vajenny. 

«Kaho mienavita vykličuć na ciapierašnija zbory, nie majučy pierad vačyma papier, skazać ciažka: śpis śpiecyjalnaściaŭ moža być davoli šyroki, — adznačaje naš surazmoŭca. — U hetym, jak praviła, łamajuć hołavy i supracoŭniki vajenkamataŭ, bo heta zaležyć ad mnostva faktaraŭ: zvańniaŭ (šarahoviec, praparščyk, aficer), śpiecyjalnaściaŭ, uzrostu, času ad apošniaha vykliku, hrafiku zboraŭ. Vielmi składana. I ŭ hetych vyklikach moža nie być ničoha ekstraardynarnaha — usio moža iści pa płanie. 

Adzinaje, što było b spraviadliva pra takoje infarmavać publična, kab vykliki nie byli dla ludziej niečakanaściu, asabliva na fonie ahresii Rasii suprać Ukrainy i mierkavanaj roli Biełarusi ŭ hetym». 

«Što tyčycca Vajennaj akademii, to ŭ lutym tam tradycyjna pačynajecca pierapadrychtoŭka reziervistaŭ. Cikava, što sioleta buduć pierapadrychtoŭvać pa śpiecyjalnaści «vajenny žurnalist», — dadaŭ infarmavany vykładčyk. — Raniej u vojsku byli padraździaleńni kštałtu infarmacyjna-psichałahičnaj baraćby, ukamplektavanyja savieckaj technikaj — typahrafijami, naprykład, ad jakich usie plavalisia. Ciapier łamačča prybrali, pastaŭlajuć novyja ruchomyja centry sa spadarožnikavym internetam. Buduć nabory na pierapadrychtoŭku». 

Čytajcie taksama: 

Kali Rasija napadzie na Ukrainu ź biełaruskaj terytoryi, ci buduć ukraincy bić pa Biełarusi?

Piotra Rudkoŭski: U Biełarusi armija vialikaja ŭ kolkasnym płanie, ale pry hetym samaja biednaja paśla małdaŭskaj

Kamientary

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna8

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku na Niamizie padletak pierabiahaŭ darohu i trapiŭ pad mašynu3

U Horkach praviali spabornictvy pa traktarnym bijatłonie1

U Astravieckim rajonie školny ŭrok da Dnia rodnaj movy pravioŭ ksiondz4

U minskim parku Horkaha źjavilisia dziasiatki śniehavych i ledzianych fihur FOTAFAKT3

U Google Gemini dadali hienieratar muzyki1

U minskim piacipaviarchoviku prarvała trubu z haračaj vadoj, a kamunalniki tydzień nie varušacca

U Tajłandzie palicyja zatrymała sieryjnaha rabaŭnika, pieraapranuŭšysia ŭ kaściumy lvoŭ VIDEA

U Baranavičach na Maślenicu śpiakli trochmietrovy blin FOTY6

Na Homielščynie pačałasia padrychtoŭka da adnaŭleńnia šlachieckaj siadziby

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna8

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić