Mierkavańni

Novy kapitalizm Maska i inšych technamiljarderaŭ. Što ź im nie tak

Iłan Mask pryznaŭsia, što jon utapist-anarchist pa ŭzory hierojaŭ šatłandskaha piśmieńnika Iena Benksa. Cukierbierh uklučyŭ knihu Benksa ŭ śpis najlepšych šaści knih, jakija kožny musić pračytać. Džef Bezas, taksama fanat Iena Benksa, pasprabavaŭ zrabić ekranizacyju jaho «Culture Space Opera». Ien Benks pacikaviŭsia: što mienavita jany nie dapračytali ŭ maich knihach? Bo knihi Benksa viaduć kulturnuju vajnu z technamiljarderami, takimi jak Mask, Cukierbierh ci Bezas. U litaraturnych padmurkach maskizmu raźbirałasia prafiesar Harvardskaha ŭniviersiteta, historyk Džył Lepor dla New York Times.

Fota z Pixabay.com

Maskizm — jak novy pavarot kapitalizmu — pačaŭsia z 1990-ych hadoŭ, kali Iłan Mask kinuŭ pisać doktarskuju dziela taho, kab zasnavać svaju pieršuju kampaniju. A za joj i druhuju.

Misii ŭsich jaho kampanij nie mohuć nie ŭražvać płanietarnaj maštabnaściu. Jak i misii inšych technamiljarderaŭ. Pierajnačyć samu ideju pracy, pierasialicca na Mars, uratavać čałaviectva ad suśvietnaj katastrofy, žyć u abałoncy svajoj hałahramy navat paśla śmierci, vandravać pa mietasuśviecie, adklučyŭšysia ad hetaha śvietu.

«Mietasuśviet — heta adnačasova i ŭvasableńnie novaha vitka kapitalizmu, i sposab uniknuć jaho kłopataŭ. Suśvietnyja technamiljardery stvarajuć ciapier novy kapitalizm — maskizm. Mask, jaki lubić patrolić kankurentaŭ, pakpiŭ i ź idei mietasuśvieta Cukierbierha. Ale i misii na Mars dy na Miesiac, i mietasuśviet — heta ŭsio maskizm: ekstrymalny, pazaziamny kapitalizm, dzie košt akcyj na biržy vyznačajecca nie stolki dachodam, kolki fantazijami z navukova-fantastyčnaj litaratury», — piša historyk Džył Lepor.

Niezaŭvažna, razam z hetymi vialikimi płanami i nievierahodnymi techničnymi dasiahnieńniami, čałaviectvu zakidvajecca jašče adna ideja: tolki technamiljardery i zmohuć vyratavać nas.

Paradoks situacyi ŭ tym, što technamiljardery, apantanyja idejami vyrašyć usio i lubym koštam, natchniajucca knižkami, jakija pryncypova asudžajuć apantanaść biazdušnaj technałohijaj, apantanaść sucelnym markietynham, skvapnaść, kałanijalizm i prahu nažyvy.

Maskizm, viadoma, źjaviŭsia nie na hołym miescy. Jaho karani — ŭ amierykanskim ruchu technakrataŭ 1930-ch hadoŭ, na čale jakoha byŭ dzied Iłana Maska, Džošua Haldeman.

Technakraty tryccatych vieryli ŭ toje, što ŭsie pytańni na śviecie možna vyrašyć pry dapamozie technałohij i inžynieryi, a astatniaje nie maje značeńnia. Jany nie vieryli ŭ demakratuju, palityku, valutu, nienavidzieli kamunizm i kapitalizm, chacieli pazbavicca imionaŭ i niechta ź ich navat prasłaviŭsia tym, što na kanfierencyi vystupaŭ pad imiem «1x1809x56». Iłan Mask nazvaŭ svajho małodšaha syna X Æ A-12.

Važnaja detal: dzied Maska vyjechaŭ ź siamjoj u PAR u 1950 hodzie, akurat kali tam bujaŭ aparteid. Džošua Haldemana padkupiła mahčymaść patrapić u biaschmarny raj dla biełych. A inšaje — nie mieła značeńnia.

Mask, narodžany ŭ 1971-m u toj samaj PAR, ros u atmaśfiery pryvilejavanych, ale pry hetym u padletkavyja hady z zachapleńniem čytaŭ «Aŭtaspynam pa Hałaktycy» Duhłasa Adamsa.

Na drukarskaj mašyncy Adamsa, kali jon pisaŭ hetuju knihu, była nalepka «spynić aparteid». Mask ža vynies z knihi dumku pra toje, što pravilna sfarmulavanaje pytańnie daje prosty i dakładny adkaz (znakamity adkaz na ŭsie pytańni śvietu — 42!).

Jon uziaŭ z knihi nazvu karabla «Serca zołata» i hetak ža vyrašyŭ nazvać adzin z karabloŭ, što palacić na Mars. Ale, zdajecca, jon abminuŭ uvahaj ździeklivaje apisańnie technamiljarderaŭ budučyni — ludziej, znudžanych usim vakoł, jakich razdražniaje niedastatkova ružovaje adcieńnie mora na zachadzie sonca i jakija dziela ŭłasnaha kapryzu biarucca za zabavu dla zamožnych: pačynajuć budavać svaje płaniety.

Džył Lepor namiakaje, što technałohii i inžyniernaja sprava nie zdolnyja vyrašyć usie prablemy płaniety, dakładniej, korań hetych prablem. Bo jany ŭ niejkim sensie i jość toj korań.

Karabli z navukovaj fantastyki i z našaj siońniašniaj realnaści maskizmu zdolnyja na ŭsio — chiba nie zdolnyja ŭmiaścić u siabie zvyčajnaha čałavieka, z žyvym sercam i sapraŭdnymi zahanami. Bo jany jaho prosta nie bačać.

A taksama prafiesar nahadvaje pra sučasnyja navukova-fantastyčnyja historyi, naprykład, anty-ŭtopii viadomaj u Biełarusi Marharet Etvud (jaje dla nas pierakłała Volha Kałackaja), jakija naŭrad ci zachočacca čytać novym technamiljarderam.

Bo hetaja novaja litaratura «kryčyć» nam, što ź mietasuśvietu treba terminova saskovać. Bo kaštoŭnaści — heta važna. Nie mienš važna dla našaha vyžyvańnia, čym technałohii.

Kamientary

Tehieran haryć. Izrailskija źniščalniki praciahvajuć udary, pakul SPA Irana biaśsilnaja16

Tehieran haryć. Izrailskija źniščalniki praciahvajuć udary, pakul SPA Irana biaśsilnaja

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp vymušana spyniaje rejdy suprać imihrantaŭ u sielskaj haspadarcy i hatelnym biznesie3

Navukoŭcy znajšli prosty sposab paspryjać rostu raślin — muzyka, ale nie kožnaja20

Ryanair budzie štrafavać pasažyraŭ, jakija parušajuć paradak1

U Homieli 7 hadoŭ tamu pabudavali prybiralniu ledź nie za miljon dalaraŭ. Jak u joj ciapier?4

U Dubai zahareŭsia 67-paviarchovy chmaračos3

Što moža čakać tych, kaho buduć sudzić pa spravie «Biełaruskaha Hajuna»?

Łukašenka parekamiendavaŭ biełarusam nie nalahać na bulbu13

Izrailcianam prychodziać špijonskija paviedamleńni ad karespandentki ANT10

Usploski zakazaŭ picy kala Pientahona mahli śviedčyć pra budučuju ataku na Iran9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tehieran haryć. Izrailskija źniščalniki praciahvajuć udary, pakul SPA Irana biaśsilnaja16

Tehieran haryć. Izrailskija źniščalniki praciahvajuć udary, pakul SPA Irana biaśsilnaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić