Śviet

Ukraina zaprasiła Cichanoŭskuju na sustreču Lublinskaha trochkutnika

Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy Dźmitryj Kuleba razam ź litoŭskim kaleham Habryelijusam Łandśbierhisam i polskim kaleham Źbihnievam Rau praviaduć 29 studzienia ŭ anłajn-farmacie pieršaje pasiadžeńnie Lublinskaha trochkutnika, na jakoje taksama zaprošanaja Śviatłana Cichanoŭskaja. Pra heta paviedamlaje pres-słužba MZS Ukrainy.

«Kiraŭniki zamiežnapalityčnych viedamstvaŭ abmiarkujuć sumiesnyja kroki dla procidziejańnia vyklikam i pahrozam u Centralnaj Jeŭropie, paznačać pryjarytetnyja kirunki supracoŭnictva Lublinskaha trochkutnika ŭ 2021 hodzie. U častcy abmierkavańnia situacyi ŭ Biełarusi ź inicyjatyvy ŭkrainskaha boku ŭ pasiadžeńni voźmie ŭdzieł zaprošanaja hościa — lidarka biełaruskaj apazicyi Śviatłana Cichanoŭskaja», — havorycca ŭ paviedamleńni.

«Heta pieršy aficyjny kantakt Śviatłany Cichanoŭskaj z ukrainskim uradam, — adznačaje jaje daradca pa zamiežnapalityčnych pytańniach Franak Viačorka. —

Ukraina doŭha paźbiahała kantaktu z Kaardynacyjnaj radaj i Cichanoŭskaj. Hučali hałasy ab prarasijskaj pryrodzie biełaruskich pratestaŭ. Cichanoŭskaja vystupić ź vitalnym słovam i paŭdzielničaje ŭ dyskusii pra situacyju ŭ rehijonie i supracu z susiedziami, u pieršuju čarhu z Ukrainaj».

Jak paviedamlałasia, Lublinski trochkutnik u lipieni 2020 hoda padčas naviedvańnia polskaha horada Lublin raspačali kiraŭniki MZS Ukrainy, Polščy i Litvy Dźmitryj Kuleba, Jacek Čaputovič i Linas Linkiavičus.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

Vydaviectva «Technałohija» prypyniła pracu10

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić