Hramadstva11

U ambułatoryi Ždanovičaŭ — dva vypadki pnieŭmanij u miedpiersanała. Špitalizavali i ich rodnych

Doktar-terapieŭt i miedycynskaja siastra, jakaja ź joj pracavała, lažać ź pnieŭmanijami. Testy na karanavirus astatnich rabotnikaŭ Ždanovickaj ambułatoryi ŭ Minskim rajonie admoŭnyja.

Jak raskazali «Našaj Nivie» ŭ Ždanovičach, hety vypadak, najchutčej, nie źviazany sa šlejfam sanatoryja «Praleska», raźmieščanaha ŭ tym samym ahraharadku. U ambułatoryi ŭsio pačałosia z chvaroby ŭ siamji, jakaja vyklikała da siabie ŭčastkovuju terapieŭtku. Miedsiastra, chutčej za ŭsio, zaraziłasia ad svajoj kalehi-doktarki.

Heta było jašče ŭ sakaviku, kali ŭłady Biełarusi zaścierahali ad «paniki» vakoł karanavirusa, a hramadstva było mała infarmavanaje pra jaho niebiaśpieku.

Abiedźvie žančyny ciapier lažać u špitalach. U adnoj ź ich chvaroba praciakaje davoli ciažka. Špitalizavali i ich rodnych.

Jak raskazała «Našaj Nivie» rodzička adnaho sa špitalizavanych svajakoŭ, jaho pieravieźli ŭ adnu z balnic Hrodzienskaj vobłaści. Pa jaje infarmacyi, heta adbyłosia tamu, što ŭ miascovych ustanovach nie było svabodnaha miesca.

Ambułatoryja praciahvaje pracu, bo testy astatnich rabotnikaŭ — admoŭnyja. Pa skančeńni 14-dzionnaha pieryjadu jany zdaduć test paŭtorna.

Usiaho ŭ ambułatoryi pracuje para dziasiatkaŭ rabotnikaŭ, heta małaja ŭstanova, jakaja daje tolki samuju bazavuju dapamohu.

Chvorych na pnieŭmaniju žycharoŭ Ždanovičaŭ špitalizujuć u Minskaj rajonnaj balnicy ŭ Baraŭlanach. Viadoma, što pamierłaha rabotnika «Praleski» paśla paćviardžeńnia karanavirusa stul pieraviali ŭ Minskuju infiekcyjnuju balnicu.

Tryvohu vyklikaje situacyja vakoł sanatoryja «Praleska». Paśla śmierci adnaho z techničnych rabotnikaŭ sanatoryja, u jakoha vyjavili karanavirus, stała viadoma pra śmierć i adnaho z pacyjentaŭ, jaki tam adpačyvaŭ. Siońnia pryjšła infarmacyja pra špitalizacyju z karanavirusam dyrektarki škoły z Barysaŭskaha rajona, jakaja prachodziła azdaraŭleńnie ŭ «Pralescy» ŭ siaredzinie sakavika. Prablema ŭ tym, što sanatoryj praciahvaŭ prymać pacyjentaŭ i paśla vyjaŭleńnia tam pieršych chvorych. Bolšaść adpačyvalnikaŭ u «Pralescy» składajuć ludzi ŭ hadach.

Pavodle aficyjnaj infarmacyi, Minskaja vobłaść na trecim miescy paśla Minska i Viciebščyny pa raspaŭsiudžańni COVID-19. U vobłaści virus paćvierdziŭsia ŭ 92 čałaviek, troje pamierli. Viadoma pra hrupy vypadkaŭ u Kapylskim i Minskim rajonach i adzinkavyja vypadki ŭ Vilejcy, Uździenskim, Barysaŭskim, Staŭpieckim rajonach.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja čyhunka adkryła sietku kaviarniaŭ samaabsłuhoŭvańnia1

«Heta praciahvałasia nie adzin dzień». U Babrujsku patrabujuć pakarać haspadara, jaki žorstka abychodzicca z sabakam padčas prahułki2

U italjanskich Alpach mahutnaja łavina syšła sa schiłu i nakryła hrupu łyžnikaŭ VIDEA3

U adnym z alimpijskich zabiehaŭ pa šort-treku pieramohu niečakana atrymaŭ spartsmien, jaki išoŭ apošnim VIDEA1

U Kalifornii z hor syšła łavina, jak minimum dziesiać čałaviek źnikli bieź viestak

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić