Ułada2323

Až šeść deputataŭ prahałasavali suprać papravak ab adterminoŭcy ad pryzyvu

Redki vypadak u historyi biełaruskaha parłamienta. Kali deputaty Pałaty pradstaŭnikoŭ hałasavali ŭ pieršym čytańni za papraŭki ŭ zakonaprajekt «Ab źmianieńni zakonaŭ pa pytańniach efiektyŭnaha funkcyjanavańnia vajennaj arhanizacyi dziaržavy», «za» było tolki 87 čałaviek, šeść prahałasavali «suprać», a šeść ustrymalisia.

Papraŭki ŭ parłamiencie pradstaŭlaŭ ministr abarony Andrej Raŭkoŭ.

«Peŭnaj navacyjaj źjaŭlajecca zamacavańnie abmiežavańnia na pryjom na dziaržaŭnuju słužbu, słužbu ŭ siłavy błok krainy hramadzian, jakija nie prajšli vajennuju słužbu pa pryzyvie, nie majučy na ​​heta zakonnych padstaŭ», — cytuje Raŭkova interfax.by.

Ministr adznačyŭ, što hetaje abmiežavańnie maje kankretnuju metavuju hrupu ŭździejańnia — «niesumlennyja hramadzianie respubliki, jakija śviadoma i naŭmysna paźbiahajuć vykanańnia kanstytucyjnaha abaviazku pa abaronie Ajčyny».

«U suchim astatku zastajucca pryzyŭniki, jakija chavajucca za miažoj ci ŭ respublicy, prymajuć usie miery, kab nie atrymać paviestki vajennych kamisaryjataŭ. Jany prychodziać u vajenkamat tolki kali im spaŭniajecca 27 hadoŭ, atrymlivajuć vajenny bilet i iduć pracavać kudy im chočacca. Pryblizna heta 4 tys. čałaviek na kožny pryzyŭ. My ličym, što takija dziejańni hramadzian niesumiaščalnyja z zajmańniem dziaržaŭnych pasadaŭ. Jak jany mohuć pracavać u intaresach dziaržavy, kali naŭmysna nie vykanali voinski abaviazak u intaresach hetaj ža dziaržavy», — dadaŭ kiraŭnik Minabarony.

U vyniku deputaty prahałasavali za zakonaprajekt u pieršym čytańni.

Nahadajem, što asnoŭnyja novaŭviadzieńni zakonaprajekta nastupnyja:

1. Adterminoŭka dla atrymańnia adukacyi budzie davacca tolki raz. Paśla škoły małady čałaviek, naprykład, moža pastupać u VNU, siaredniuju śpiecyjalnuju ŭstanovu. Ale, kali jon advučyŭsia ŭ kaledžy, jamu pryjdziecca spačatku adsłužyć, a potym iści ŭ VNU. Kali paśla škoły chłopiec advučyŭsia ŭ VNU, to adsłužyć daviadziecca pierad mahistraturaj.

2. Pryzyŭnaja kamisija moža pryniać rašeńnie ab pryznańni čałavieka «hramadzianinam, jaki nie prajšoŭ vajennuju słužbu pa pryzyvie, nie majučy na ​​toje zakonnych padstaŭ». Takimi buduć pryznanyja chłopcy, jakija da 27 hadoŭ ŭchilalisia ad pryzyvu. Źviestki ab tym, što jany nie prajšli vajennuju słužbu, buduć zanosicca ŭ vajenny bilet u hrafu «Asablivyja adznaki». Z takoj adznakaj nie voźmuć u MUS, MNS, Dziaržaŭny kamitet sudovych ekśpiertyz, u orhany finansavych rasśledavańniaŭ KDK, SK, a taksama na dziaržsłužbu.

3. Tym, chto «naležna apavieščany i nie źjaviŭsia na mierapryjemstvy pa pryzyvie», zabaroniać vyjezd za miažu. Maładoha čałavieka pavinny pryznać uchilistam (a heta peŭnaja pracedura z zaviadzieńniem kryminalnaj spravy i inš.) I tolki potym vyjezd mohuć zabaranić.

4. Razam z tym tych, chto paśla vučoby pojdzie ŭ vojska pa kantrakcie, vyzvalać ad raźmierkavańnia. Pry hetym hrošy za adukacyju jany viartać nie buduć.

Kamientary23

Ciapier čytajuć

Paryž: Makron stroha papiariadziŭ Łukašenku5

Paryž: Makron stroha papiariadziŭ Łukašenku

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski: Rasija rychtujecca ŭdaryć pa Ukrainie «Arešnikam»8

U Hiermanii čałavieka znoŭ naduryli starymi biełaruskimi hrašyma1

Tramp zaŭtra vyrašyć, ci praciahniecca dalej vajna ź Iranam1

Chto zahinuŭ u internacie ŭ Łuhanskaj vobłaści, kudy prylacieła ŭkrainskaja rakieta? Užo nazvanyja imiony 18 achviar22

«Dzie jašče ŭ Jeŭropie my možam znajści 110 bryhad?» Šviecyja padtrymlivaje ŭstupleńnie Ukrainy ŭ NATA6

Tramp apublikavaŭ kartu Irana ŭ kolerach ściaha ZŠA2

Ci treba dapamahać u emihracyi palitviaźniam, jakija byli ŭ źniavoleńni stukačami? Dyskutavali Bunievič i Łuckina12

Prezident Čechii zaklikaŭ NATA «sabracca ź siłami i pakazać zuby»1

U Minsku vystavili na prodaž papularny retra-bar u styli 1990‑ch2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paryž: Makron stroha papiariadziŭ Łukašenku5

Paryž: Makron stroha papiariadziŭ Łukašenku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić