Ułada

Asoby-2005

Alaksandar Milinkievič, Jan Pavał II, Tom Stopard, Ivan Cichan, novaja chvala biełaruskaha roku, Artur Klinaŭ, Mikałaj Pinihin, Piotra Rudkoŭski, Mikoła Kacuk.

Žyćcio pad lodam

Niekatoryja kažuć: u Biełarusi ničoha nie adbyvajecca. Histaryčna kraina sapraŭdy pieražyvaje palarnuju noč. Ale i pad lodam ciapierašniaha žyćcia, u jakim maral padmienienaja metazhodnaściu, a nacyja adčužanaja ad dziaržavy, brujać krynicy, prabivajučy darohu da «akijanu, jakomu imia Biełaruś», jak pisaŭ sioletni jubilar Uładzimier Karatkievič. Tam, pad hładkim lodam stabilnaści – žyvoje žyćcio, tam farmujecca reljef budučyni.

Tyja, chto šukaje hierojaŭ na hładkim lodzie stabilnaści, majuć kłopat. Jak vyznačyć uradoŭca hodu, kali tam nie zastałosia nivodnaha čałavieka z pazycyjaj? Chiba nazavieš asobaj hodu Ściapana Sucharenku za toje, što tavaryš praz 15 hadoŭ paśla padzieńnia turmy narodaŭ choča žyć pa savieckich zakonach?

Uklučycie televizar – im niama kaho pakazvać, aproč adnaho čałavieka. Systema, jakuju symbalizuje Kadebist-Ideolah, nie praduhledžvaje žyvych hierojaŭ. Joj nia treba asobaŭ, bo na ichnym fonie toj adzin čałaviek vyhladaje na svaju canu.

Vyklik hodu – Milinkievič

Vyklik hodu kinuŭ Alaksandar Milinkievič. Absalutna nieviadomy try miesiacy tamu, siońnia jon – uvasableńnie vykliku, jaki niezaležnaje hramadztva kinuła dyktatury. Milinkievič ryzykuje dziela pryncypaŭ, darahich kožnamu svabodnamu biełarusu. Jon dziejničaje ŭ sytuacyi, u jakoj inšyja atrasajuć ruki.

Jan Pavał II. Sychod hodu

Viasna hetaha hodu aśviaciłasia pamirańniem. Jan Pavał II byŭ pieršym u historyi papam, jaki pavitaŭ biełaruskich viernikaŭ pa-biełarusku. Jon byŭ taksama papam, jaki vymaviŭ słovy «Nia bojciesia». I jany źmianili Centralnuju Eŭropu. Škada, što jon tak i nie naviedaŭ Biełarusi.

Hość hodu – Tom Stopard

Hościem hodu ŭ Biełarusi staŭ Tom Stopard. Suśvietna viadomy dramaturh prylacieŭ u Miensk, kab paŭdzielničać u repetycyjach padpolnaha Svabodnaha teatru. Hienij umieje ź pieršaha pozirku bačyć istotnaje. Stopard znajšoŭ čas naviedać padpolny Biełaruski licej.

Spartoviec hodu – Ivan Cichan

Samym jaskravym spartoŭcam hodu byŭ słonimski małatabojec Ivan Cichan, dvuchrazovy čempijon śvietu. Jon uvasablaje biełaruskuju siłu – zyčlivuju i ciahavituju.

Novaja chvala biełaruskaha roku

«Tavaryš Maŭzer», «Hluki», «IQ-48», Rusia, «Tarpač»... Małady biełaruski rok zajmieŭ realnuju papularnaść. Ich paznajuć, ich dyski šukajuć, ich pieśni słuchajuć praź Internet. Dzieci «N.R.M.» vyjšli na viaršyni hit-paradaŭ, bo, jak i baćki, nie bajacca havaryć istotnyja rečy.

Hod mecenataŭ

Pakul dziaržava zaniataja zmahańniem z ułasnym narodam, kulturnyja prajekty ździajśniajucca ŭ Biełarusi ŭsio bolš za pryvatnyja hrošy. Valancina Dučyc arhanizavała vystavu tvoraŭ svajho baćki Mikałaja. Naščadki Jana Skryhana vydali ŭ «Załatoj seryi» «Biełaruskaha knihazboru» zbor tvoraŭ hetaha najtančejšaha ŭ našym piśmienstvie stylista. Michaś Skobła i «Limaryjus» vydali knihu hodu – epistalarny zbornik Łarysy Hienijuš. Adlity Zvon Svabody. A kolki ŭsiaho zafundavaŭ Piatro Kraŭčanka…

Mastak hodu – Artur Klinaŭ

Čałaviekam hodu ŭ halinie mastactva, na dumku «NN», staŭ Artur Klinaŭ. Biez dapamohi hulakaŭ ź Ministerstva kultury jon vydaŭ antalahičny albom «Horad SONca», jaki stvaraje «Vobraz Radzimy». Takoj pracy nie było z časoŭ Paźniakovaha fotaalbomu «Miensk», heta značyć, z 1967 hodu.

Režyser hodu – Mikałaj Pinihin

viarnuŭsia ŭ Miensk, kab pastavić niepastaŭnaje – Kołasavaha «Symona-muzyku». Jahonaja misteryja stała samaj jaskravaj teatralnaj padziejaj i ŭvojdzie ŭ klasyčny repertuar biełaruskaha teatru.

Filozaf hodu – Piotra Rudkoŭski

Hety manach-daminikaniec byŭ uhanaravany premijaj časopisu «ARCHE» «Za sumlennaje słova». Kryter byŭ stroha farmalny: artykuły P.Rudkoŭskaha samyja naviedvanyja z materyjałaŭ časopisu, jakija vystaŭlajucca na internet-sajcie. P.Rudkoŭskaha vyłučaje šyrynia zacikaŭleńniaŭ: filozaf, teolah, hramadaznaŭca, jon karektna viarnuŭ u biełaruskaje myśleńnie etyčny akcent. Jahonyja tvory kantrastujuć z kaktejlem z postmadernisckaha relatyvizmu i premadernisckaj metafizyčnaści, ułaścivych biełaruskaj intelektualnaj dumcy 1990-ch.

Navukoviec hodu – Mikoła Kacuk

Mikoła Kacuk – sacyjolah, jaki pačaŭ pisać jakasnuju analityku na biełaruskaj movie, adkinuŭšy karparatyŭnuju etyku, što heta zabaraniała. U hetym numary vychodzić hutarka ź im.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Łukašenka na minimałkach». «Biełaruski kachanak usiaje Rusi» staŭ kumiram žanočaha tyktoka3

«Łukašenka na minimałkach». «Biełaruski kachanak usiaje Rusi» staŭ kumiram žanočaha tyktoka

Usie naviny →
Usie naviny

Natalla Ejsmant skazała, što 11 hadoŭ nie była ŭ adpačynku11

Iran abviaściŭ pra zabaronu ruchu praz Armuzski praliŭ4

Capkała paprasiŭ u ZŠA, kab u mirnuju damovu pa Ukrainie nie zabyli zapisać, što Biełaruś datyčnaja da ahresii21

Turysty, jakija zachraśli ŭ AAE, viartajucca dadomu: pieršy vyvazny rejs «Biełavija» pryziamliŭsia ŭ Minsku1

ZŠA pačali apieracyju suprać narkakartelaŭ u Ekvadory

Jaki pamier pinžaka pravilny? Hid dla mužčyn3

Čamu pakaleńnie Z nie ŭmieje pracavać u ofisie16

Novym kiraŭnikom Irana abrali syna zabitaha ajatały Chamieniei — iranskija emihranckija ŚMI15

U Bierazinie pračnulisia pčoły. Dziaŭčynka, jakaja ich pabačyła, skaryła tyktok1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Łukašenka na minimałkach». «Biełaruski kachanak usiaje Rusi» staŭ kumiram žanočaha tyktoka3

«Łukašenka na minimałkach». «Biełaruski kachanak usiaje Rusi» staŭ kumiram žanočaha tyktoka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić