Biełaruski rekłamist raźmiaściŭ aŭtazaki na šedeŭrach suśvietnaha žyvapisu
Kreatyŭny dyrektar adnaho z reklamnych ahienctvaŭ Maksim Osipaŭ, naviedvajučy masavyja haradzkija mierapryjemstvy, źviarnuŭ uvahu na praźmiernuju prysutnaść milicyi i aŭtazakaŭ. Voś jakim čynam…
U interviju Radyjo Svaboda Maksim adznačyŭ: «Na haradzkich mierapryjemstvach milicyja stvaraje atmasferu nadzvyčajnaha stanovišča. Ci treba nam ich apieka? Naŭrad ci. Ci možna zrabić tak, kab ludzi ŭ poŭnym abmundziravańni i zmročny słužbovy transpart nia tak kidalisia ŭ vočy? Chutčej za ŭsio, tak. Kalažy ja zrabiŭ dla pryciahnieńnia ŭvahi da prablemy. Vy bačycie viadomuju karcinu. I bačycie na joj element, jaki nie pavinien na joj być, jaki jaje psuje. Usio nadzvyčaj liniejna».

Ivanoŭ. Źjaŭleńnie Chrysta narodu

Renuar. Bal u Mulen de la Halet

Hieranimus Bosch. «Sad ziamnych asałodaŭ» (frahment)

Piter Brejhiel Małodšy. Viasielny taniec
Ciapier čytajuć
Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»
Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»
«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie
Kamientary