Hramadstva3434

Psichołah: U Biełarusi amal 100% baćkoŭ vykarystoŭvajuć fizičny hvałt pry vychavańni dziaciej

Dniami Dziciačy fond AAN (JUNISIEF) ahučyŭ papiarednija vyniki nacyjanalnaha daśledavańnia, praviedzienaha letaś razam ź ministerstvami adukacyi, achovy zdaroŭja, unutranych spraŭ, pracy i sacyjalnaj abarony. 

Ličby śviedčać pra toje, što biełarusy apraŭdvajuć peŭnyja formy hvałtu ŭ adnosinach da dziaciej. Zhodna z daśledavańniem, bolš za 30% baćkoŭ ličać fizičnaje pakarańnie nieadjemnaj častkaj pravilnaha vychavańnia. Amal pałova ŭpeŭnienaja, što kab dzicia stała paśpiachovym, jaho treba nie tolki zaachvočvać, ale i karać. Bolš za 35% ličać, što kali baćki nie karajuć svaich dziaciej, to psujuć ich.

Na dumku siamiejnaha psichołaha Ramana Kručkova, hetyja ličby vielmi aptymistyčnyja, tamu što na spravie ŭsio značna bolš sumna.

«Absalutnaja bolšaść baćkoŭ u toj ci inšaj miery prymianiajuć albo prymianiali fizičnaje pakarańnie. Na moj pohlad, u našaj krainie, u našych realijach havorka idzie amal pra 100% baćkoŭ, bo mnohija z tych, chto prymianiaje fizičny hvałt u adnosinach da svaich dziaciej, nie ličać heta hvałtam — dla ich heta norma.

Šmat chto nie viedaje asablivaściaŭ pieryjadaŭ staleńnia i patreb svaich dziaciej. Dzieci časam rastuć jak trava, pradastaŭlenyja sami sabie. Baćki ličać, što kali jany zabiaśpiečyli, apranuli i nakarmili dzicia, to jany ŭžo vykanali svaje baćkoŭskija abaviazki», — tłumačyć Raman.

Siarod mahčymych nastupstvaŭ prymianieńnia fizičnaha pakarańnia psichołah vyłučaje zamknutaść dziciaci, ad čaho ŭ vyniku pakutujuć baćki.

Raman Kručkoŭ zaŭvažaje, što dzicia zvyčajna zasvojvaje tyja madeli pavodzinaŭ, tyja kaštoŭnaści, jakija jamu tranślujuć baćki. Kali ž jano vyrastaje, to tranśluje heta na svaju siamju, bo paprostu nie viedaje alternatyŭnych varyjantaŭ.

Na dumku psichołaha, pierarvać hety łancuh možna znutry, kali chtości z baćkoŭ zrazumieje, što toje, jak vychoŭvali jaho, niapravilna i, bolš taho, niebiaśpiečna.

«Treba ŭličvać, što heta prablema sistemnaja, heta prablema kaštoŭnaściaŭ i kamunikacyi. Siońnia dzicia całkam pradastaŭlenaje baćkam. Kali baćki jaho nie zabili ci nie nanieśli ciažkich cialesnych paškodžańniaŭ, pra jakija stała viadoma, to nijakaj adkaznaści za fizičny hvałt jany, pa vialikim rachunku, nie paniasuć, — tłumačyć Raman Kručkoŭ.

Psichołah dadaje, što pry hetym uviadzieńnie dadatkovych miechanizmaŭ abarony dziaciej rezka krytykujecca mnohimi baćkami, jakija ličać, što «kali ja naradziŭ, to heta majo» i, adpaviedna, «mahu rabić, što chaču».

Adkazać, jak pravilna vychoŭvać dzicia, Raman Kručkoŭ nie biarecca.

«Ja nie viedaju, jak treba. Bolš za toje, ja bajusia ludziej, jakija hatovyja dać adkaz na hetaje pytańnie. U kožnym vypadku svoj šlach. Ale možna kazać absalutna dakładna, što treba vychoŭvać nie z pazicyi siły, a z pazicyi lubovi. Kali baćki napoŭnienyja luboŭju, im jość što dać. Kali ž jany zavodziać dzicia dziela čahości, naprykład kvatery, albo prosta tamu, što tak adbyłosia, to tady my majem toje, što majem», — kaža psichołah.

Kamientary34

Ciapier čytajuć

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym24

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym

Usie naviny →
Usie naviny

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

Arnitołahi raźviančali stary jak śviet mif pra ziaziul4

U Biełastoku projdzie prezientacyja knihi «Historyja Biełarusi ad siaredziny XVIII stahodździa i da našaha času»1

Miełoni: Zachad pavinien patrabavać kroki napierad ad Pucina, a nie iści jamu nasustrač4

U Hrodnie znajšli maleńkuju dziaŭčynku, jakaja nie viedaje dzie žyvie5

Padletkam dazvolili pracavać traktarystami na vioscy4

U Biełarusi stvorać novy zabaŭlalny park z histaryčnaj tematykaj2

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła20

Siłaviki pałochajuć, što atrymali dostup da ŭnutranaj bazy miedyja «Most». A što nasamreč?16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym24

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić