Hramadstva

Za nizkija ceny na haz – nie siabroŭstva, a novy hazapravod

«Biełaruś nie źbirajecca handlavać siabroŭstvam z Rasiejaj u abmien na tannyja haz ci naftu» – pra heta Alaksandar Łukašenka zajaviŭ siońnia padčas razmovy z kiraŭnikom rasiejskaj Paŭnočna-Zachodniaj akruhi Illom Klabanavym. Hazavaja prablema zastajecca ŭ centry ŭvahi palitykaŭ, uradoŭcaŭ i ekanamistaŭ. Kab paźbiehnuć istotnaha padvyšeńnia cenaŭ na rasiejski haz, biełaruski bok prapanuje «Hazpromu» pabudova druhoj čarhi hazapravodu «Jamał-Zachodniaja Eŭropa».

U razmovie z kiraŭnikom rasiejskaj federalnaj akruhi Alaksandar Łukašenka rabiŭ nacisk na palityčnyja čyńniki, kažučy, što «Rasieja zaŭsiody była i budzie samaj nadziejnaj, braterskaj dziaržavaj, ź jakoj Biełaruś budzie budavać sajuznyja adnosiny».

Razam z tym kiraŭnik Biełarusi padkreśliŭ ščylnuju suviaź ekanomik dźviuch krainaŭ, nahadaŭšy, što «biełaruskaja ekanomika zabiaśpiečvaje ŭ Rasiei pracaj 5 miljonaŭ čałaviek». Inšymi słovami, pavodle Łukašenki ekanamičny šok ad rezkaha skačka cenaŭ na haz u Biełarusi adabjecca i na tych rasiejcach, chto prama ci ŭskosna pracuje na biełaruskuju ekanomiku.

Siońnia pieršy namieśnik kiraŭnika «Biełtranshazu» Ćvitamir Sarachan paŭtaryŭ pazycyju Biełarusi, pavodle jakoj ceny na haz dla Biełarusi pavinny adpaviadać cenam Smalenskaj vobłaści Rasiei. Pavodle jaho, ceny buduć padvyšanyja, ale nie ŭ razy. Ciapier Biełaruś atrymlivaje rasiejski haz pa canie pryblizna 47 dalaraŭ za tysiaču kubametraŭ. Pradstaŭniki «Hazpromu» ŭ apošnija miesiacy zajaŭlali pra nieabchodnaść padvyšeńnia cenaŭ dla Biełarusi ŭ 2007 hodzie da 145 dalaraŭ i navat da 230 dalaraŭ za tysiaču kubametraŭ.

Pavodle adnaho z kiraŭnikoŭ «Biełtranshazu» Ćvitamira Sarachana, biełaruski bok prapanavaŭ «Hazpromu» niekalki cikavych prajektaŭ. Razmova idzie pra pabudovu druhoj čarhi hazapravodu «Jamał-Zachodniaja Eŭropa». Užo ciapier praź pieršuju čarhu hetaha hazapravodu, jaki naležyć Rasiei, idzie bolšaja častka biełaruskaha hazavaha tranzytu ŭ Eŭropu. Spadar Sarachan miarkuje, što druhaja čarha «Jamał-Zachodniaja Eŭropa» abydziecca značna tańniej, čym pabudova hazapravodu pa dnie Bałtyjskaha mora.

Jon adnak, paviedamiŭ, što adkazu «Hazpromu» na prapanovu biełaruskaha boku pakul nie pastupała.

Varta nahadać, što «Hazprom» u sakaviku źviarnuŭsia da biełaruskaha boku z prośbaj da kanca krasavika padać svaje prapanovy nakont apłaty hazu ŭ nastupnym hodzie. Sa źmiestu zajavaŭ pradstaŭnikoŭ «Hazpromu», zroblenych paśla sustrečy Łukašenki i Pucina 28 krasavika, vynikała, što «Hazprom» nie atrymaŭ prapanovaŭ Miensku, jakija b jaho zacikavili.

Radyjo Svaboda

Kamientary

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

Uitkaf i Kušnier da Isłamabada nie dajechali. Tramp rastłumačyŭ čamu3

Navapałačanin zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska i pajechaŭ vajavać. Ciapier jaho šukaje dačka6

Deputatka raskazała, chto i dzie jeść syr z čarnobylskich rehijonaŭ7

U Vjetnamie znajšli piačoru z vadaspadam vyšynioj 350 mietraŭ

«Jaŭnym chulihanam na darozie nie miesca!» Kubrakoŭ apałčyŭsia na matacyklistaŭ2

Bialacki: Sankcyi zdymać nie para, pakul idzie vajna i praciahvajucca represii36

Biełaruś na majskija śviaty stała dla rasijan daražejšaj za Turcyju10

«Nie saromiejciesia pakazvać aktyŭnych partyjcaŭ». Hałoŭny ideołah Łukašenki zaklikaŭ moładź «Biełaj Rusi» być śmialejšymi ŭ sacsietkach7

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić