Hramadstva2424

Ksiondz Andrej Ryłka: Dzień sv. Valancina pieratvaryŭsia ŭ kamiercyjny prajekt

Sučasny Dzień śviatoha Valancina staŭ prybytkovym dla biźniesmienaŭ i zabaŭlalnym dla prostych ludziej kamiercyjnym prajektam. Takoje mierkavańnie vykazaŭ ksiondz Andrej Ryłka na sajcie Rymska-katalickaha kaścioła ŭ Biełarusi catholic.by.

Śviatar nahadaŭ, što Dzień śviatoha Valancina, jaki jašče nazyvajuć Dniom usich zakachanych, tradycyjna śviatkujuć 14 lutaha šmat ludziej amal što va ŭsim śviecie. Jak miarkujecca, jon nazvany pa imieni adnaho z dvuch pakutnikaŭ časoŭ rańniaha chryścijanstva — Valancina Interamskaha ci Valancina Rymskaha.

«Dla mnohich zakachanych hety dzień stanovicca ledź nie adzinym momantam u hodzie, kali jany imknucca niejak admysłova padkreślić blizkaj asobie, jak mocna jaje kachajuć», — adznačyŭ ksiondz Andrej Ryłka.

Jon źviarnuŭ uvahu na toje, što dla chryścijan hety dzień stanovicca «svojeasablivym vyklikam», bo, «vidavočna, što masavaja kultura nie kancentrujecca na relihijnym aśpiekcie śviata».

«Chryścijanie ŭ adnosinach da hetaha dnia padzielenyja, — piša śviatar. — Adny ličać jaho adnaznačna drennym, bo prapahanduje raspustu i hetak dalej. Inšyja ličać, što nieabchodna zmahacca za chryścijanski charaktar śviata. Prychilniki takoha pohladu prapanoŭvajuć roznyja alternatyvy kamiercyjnym šou. Naprykład, vykarystoŭvajuć tematyku hetaha dnia, kab parazmaŭlać ab chryścijanskim razumieńni kachańnia. Abo arhanizoŭvajucca alternatyŭnyja chryścijanskija viečaryny, šou, malitoŭnyja sustrečy».

Ksiondz Andrej Ryłka nahadaŭ, što Rymska-katalicki kaścioł admiažoŭvajecca ad vyłučeńnia hetaha dnia, a ŭspamin śviatoha Valancina pierasunuty «ŭ katehoryju tak zvanych nieabaviazkovych uspaminaŭ». Zaraz katalickija vierniki 14 lutaha adznačajuć śviata śviatych Kiryła i Miafodzija, «apostałaŭ i aśvietnikaŭ słavian».

«Heta, zdajecca, jašče bolš pahłyblaje napružańnie siarod viernikaŭ i dušpastyraŭ, asabliva ŭ našaj častcy śvietu. Što rabić? Iści za liturhičnymi pradpisańniami i śviatkavać dzień śviatych Kiryła i Miafodzija? Ci ŭsio ž pajści nasustrač masavaj kultury, śviatkujučy śviatoha Valancina? Moža, choć tak my zdolejem zachavać chryścijanskaje abličča hetaha dnia?» — zadajecca pytańniem katalicki śviatar.

Kamientary24

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny12

Niekatorym biełarusam z DNŽ i zamiežnym pašpartam treba budzie zdavać u Biełarusi adbitki palcaŭ6

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić