Hatoŭnaść pajechać pracavać u inšuju krainu vykazali 61,7% apytanych biełarusaŭ va ŭzroście ad 18 da 30 hadoŭ.
Takija źviestki daśledavańnia «Moładź Biełarusi na rynku pracy i ŭ sistemie pracoŭnych adnosin», praviedzienaha Niezaležnym instytutam sacyjalna-ekanamičnych i palityčnych daśledavańniaŭ (NISEPD, Litva) viasnoj—letam 2013 hoda pry padtrymcy Biełaruskaha Šumanaŭskaha tavarystva (Polšča).
Jak adznačyŭ zasnavalnik NISEPD sacyjołah Aleh Manajeŭ na prezientacyi daśledavańnia 6 listapada ŭ Minsku, možna kanstatavać vysokuju aryjentacyju biełaruskaj moładzi na zamiežža. Kali siarod pradstaŭnikoŭ starejšych pakaleńniaŭ u pošukach zadavalniajučaha miesca pracy hatovyja pajechać u inšuju krainu 27%, a nie hatovyja 68,7%, to siarod moładzi hetyja suadnosiny amal advarotnyja: 61,7% suprać 33,4%.
Manajeŭ vykazaŭ mierkavańnie, što «heta havoryć nie hetulki pra blizkaść zachodnich kaštoŭnaściaŭ i ładu žyćcia, kolki pra hatoŭnaść źbiehčy dalej ad biełaruskaj realnaści».
Praktyčna poŭnaja ŭklučanaść biełaruskaj moładzi ŭ internet, na dumku ekśpierta, «śviedčyć, chutčej za ŭsio, taksama nie hetulki pra jaje cikavaść da vialikaha śvietu, kolki pra toj ža sychod ad reała ŭ virtuał».
Manajeŭ adznačyŭ, što «nizki ŭzrovień žyćcia ŭ krainie, bieśpierśpiektyŭnaść u pracoŭnaj śfiery, zališniaja zarehulavanaść pracoŭnych adnosin prykmietna skazili pryjarytety žyćciovych kaštoŭnaściaŭ nasielnictva, asabliva moładzi, nakiravaŭšy ich u mierkantylny bok va ŭron tradycyjnym ahulnačałaviečym».
Kamientary