U 2012 hodzie ŭ našych sanatoryjach adpačyli 227,3 tys. inšaziemcaŭ — na 17,5% bolš, čym u 2011-m.
U 2013 hodzie sanatoryi Biełarusi płanujuć pryniać na 15% inšaziemcaŭ bolš, čym letaś. Ab hetym paviedamiŭ dyrektar Respublikanskaha centra pa azdaraŭleńni i sanatorna-kurortnym lačeńni nasielnictva Mikałaj Mazur 18 lutaha na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.
Pavodle jaho słoŭ, u apošnija hady kolkaść inšaziemcaŭ u biełaruskich sanatoryjach raście. U asnoŭnym adpačynku ŭ zdraŭnicach Biełarusi addajuć pieravahu rasijanie. U 2012 hodzie ŭ biełaruskich sanatoryjach adpačyli 227,3 tys. inšaziemcaŭ — na 17,5% bolš, čym u 2011 hodzie. Dla paraŭnańnia: u 2012 hodzie pucioŭki ŭ sanatoryi kupili 317 tys. biełarusaŭ.
Bolš za ŭsio inšaziemcaŭ — 34,7% — adpačyvała ŭ Minskaj vobłaści. Najbolš zapatrabavanym byŭ adpačynak na Naračanskich aziorach i Minskim mory. Taksama rasijanie časta vybirali sanatoryi Homielskaj i Bresckaj abłaściej. Na dumku Mazura, pierśpiektyvu dla pryciahnieńnia turystaŭ maje Viciebskaja vobłaść, jakaja słavicca pryhažościu pryrody.
Jak paviedamiŭ Mazur, pa vynikach 2012 hoda zamiežnym hramadzianam było realizavana pasłuh na 1 trłn. 33,3 młrd. rubloŭ, u 2,3 razu bolš u paraŭnańni z anałahičnym pieryjadam 2011 hoda.
Značnuju vyručku sanatoryi atrymlivajuć ad ukaranieńnia dadatkovych pasłuh — miedycynskich pracedur, SPA-dohladu i h.d., jakija ŭ inšych krainach značna daražejšyja, čym u Biełarusi, adznačyŭ Mazur. U 2012 hodzie bałaruskija sanatoryi prapanoŭvali kala 200 dadatkovych pasłuh.
Anastasija Janušeŭskaja, BiełaPAN
Kamientary