Hramadstva4141

Majem svoj hranit, ale darohi solim. Čamu b nie pasypać kroškaj, jak skandynavy?

Pavodle źviestak za 8 lutaha 2013 dziažurna-dyśpietčarskaj słužby «Biełaŭtadar», z pačatku zimovaha pieryjadu na darohi krainy vysypali 452 tysiačy ton piasčana-solevaj sumiesi i kala 62 tysiač ton čystaj soli. Ujaŭlajecie: bolš za 500 miljonaŭ kiłahram, pa 50 kh na kožnaha biełarusa! A jašče zima nie skončyłasia.

Hetaja sol raźjadaje kuzavy mašyn, abutak i sušyć drevy ŭzdoŭž daroh.

Hatovyja choć siońnia

Biełaruś — nie Skandynavija, što litaralna staić na hranicie, ale hranit jość i ŭ nas — vializnaje radovišča ŭ Mikaševičach. I tam navat vyrablajuć hranitnuju krošku.

U adździele markietynhu mikaševickaha «Hranita» kažuć, što darožniki zamaŭlajuć jaje, ale tolki dla jamačnaha ramontu i ŭ jakaści adnaho z kampanientaŭ pry vyrabie asfaltu.

Načalnik adździeła markietynhu Michaił Fiedarovič zapeŭniŭ: kali vykarystańnie kroški stanie ekanamična metazhodnym, pradpryjemstva choć siońnia hatovaje adhruzić jaje ŭ nieabchodnaj kolkaści. Na siońnia cana 1 t hranitnaj kroški (frakcyja 2–4 mm) składaje na zavodzie kala 90 000 rubloŭ.

Skandynaŭski padychod

U Finlandyi zimoj darohi pasypajuć hranitnaj kroškaj. Pryčym viasnoj jaje źbirajuć, myjuć, prasušvajuć i zachoŭvajuć da nastupnaj zimy!

U siarednim za zimovy siezon stračvajecca kala čverci vysypanaj na darohi kroški. Tak robiać i ŭ Estonii. Akramia taho, ułady Talina štohod biaspłatna vydajuć žycharam horada hranitnuju krošku dla pasypańnia darožak kala žyłych damoŭ.

Letaś dośvied Finlandyi zapazyčyli ŭ niekatorych haradach Rasii.

U Šviecyi ž praktykujuć taki sposab. Darohi čyściać ad śniehu nie da kanca. Jaho prykatvajuć, a paśla hetaha na spresavany słoj śniehu sypluć haračuju hranitnuju krošku. Jana chutka ŭmiarzaje ŭ śnieh, i takim čynam stvarajecca šurpataje darožnaje pakryćcio.

Sollu pa skury

Nie sakret, što apracoŭka daroh piasčana-solevaj sumieśsiu maje admoŭnyja nastupstvy. Najpierš, heta škoda ekałohii i karozija kuzavaŭ aŭtamabilaŭ, a taksama papsavany abutak piešachodaŭ.

Niekalki hod tamu darožniki pačali šyrej vykarystoŭvać chłaryd natryju (techničnuju sol), jaki, jak ličycca, mienš škodny dla pryrody.

U minskich STA raskazali, što całkam likvidavać pahrozu karozii ad darožnych sumiesiaŭ praktyčna niemahčyma, možna tolki minimizavać z dapamohaj acynkoŭki kuzava, apracoŭki jaho antykarazijnymi materyjałami.
Asablivuju niebiaśpieku dla aŭto ŭjaŭlaje piasčanaja sumieś: drobnyja kamieńčyki prabivajuć farbu na kuzavie, sol traplaje ŭ paškodžanyja miescy i raźjadaje mietał.

Sol ź piaskom pieratvaraje śnieh na chodnikach u brudnuju kašu, jakaja mocna psuje abutak. Jak i ŭ vypadku z aŭto, całkam abaranicca ad soli nie ŭdasca. Zastajecca paraić apracoŭvać abutak admysłovymi aerazolami, čyścić jaho i svoječasova sušyć.

Čystaja ekanomika?

U pres-słužbie departamienta «Biełaŭtadar» raskazali, što hranitnaja kroška ŭ Biełarusi nie ŭžyvajecca z ekanamičnych pryčyn. «Skandynaŭskija krainy ŭ litaralnym sensie stajać na hranicie. Dla ich heta biaspłatnaja syravina. Dla Biełarusi taki materyjał zanadta darahi», — patłumačyŭ kiraŭnik pres-słužby Alaksiej Piekun. Našy darožniki vybirajuć samyja tannyja i dastupnyja materyjały. Darohi pasypajucca adkidami salihorskaha «Biełaruśkalija», chodniki i piešachodnyja zony niekalki hod pa zahadzie Ministerstva achovy zdaroŭja apracoŭvajuć charčovaj sollu.

Iniercyja minułaha

Adnak, jak vyśvietlili my, na siońnia hranitnaja kroška kaštuje mienš za piasčana-solevuju sumieś! Krošku «Hranit» pradaje pa 90 000 za franka-vahon, piasčana-solevuju sumieś «Biełaŭtadar» kuplaje za 113700.

Praŭda, uličvać treba jašče i toje, jakuju masu taho i druhoha treba vysypać z raźliku na kvadratny mietr pakryćcia, i pry jakoj tempieratury. Kolkaść vykarystanaj sumiesi zaležyć ad umovaŭ nadvorja i kolkaści śniehu. Varta ŭličvać taksama mahčymaść paŭtornaha vykarystańnia kroški. Karaciej, kančatkova supastavić košt pasypki kroškaj i sollu mohuć tolki śpiecyjalisty.

Jasna tolki, što z ulikam roznych faktaraŭ vykarystańnie hranitnaj kroški vyhladaje bolš prahresiŭnaj technałohijaj. Zastajecca, kab chtości ŭ vysokim kiraŭnictvie źviarnuŭ na heta ŭvahu.

***

Cana za tonu

Hranitnaja kroška — 90 000 (franka-vahon).

Piasčana-solevaja sumieś — 113700 (franka-vahon).

Kamientary41

Ciapier čytajuć

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva4

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Usie naviny →
Usie naviny

«Muž zabraniravaŭ adpačynak u Anapie, dapamažycie mnie jaho adhavaryć»20

Kałaps u niebie: «Aerafłot» admianiŭ užo treci rejs u Minsk, «Biełavija» taksama źmianiaje raskład

U Minsku ŭ aŭtamabili znajšli trup. Jon pralažaŭ tam piać dzion2

U Padmaskoŭi paśla ataki na NPZ prajšoŭ «čorny doždž»5

KDB zaprašaje na hutarki ludziej, źviazanych ź EHU1

«Biełpošta» vypuściła skrynku dla pasyłak z mahiloŭskaj ratušaj, ale pierabłytała jaje ź inšym budynkam

Hały Erlinha Chołanda na čempijanacie śvietu vyklikali mikraziemlatrusy ŭ Narviehii

Samy praciahły ŭ śviecie avijarejs zapuściać u nastupnym hodzie: pasažyry buduć znachodzicca ŭ niebie 22 hadziny1

MZS vyklikała časovaha pavieranaha Ukrainy i ŭručyła jamu notu pratestu7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva4

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić