Kiraŭnik Biełarusi padpisaŭ ukaz, jaki stavić zasłonu śpiekulantam, što akupavali ziamielnyja aŭkcyjony.
Cieniavyja działki tanna skuplajuć ziamielnyja ŭčastki z metaj nastupnaha pieraprodažu, a kali nie atrymlivajecca — naŭmysna zryvajuć aŭkcyjon.
Schiema pracy takich cieniavych ziamielnych makleraŭ davoli prostaja i zasnavanaja na niedaskanałaści biełaruskaha aŭkcyjonnaha zakanadaŭstva.
Dapuścim, na aŭkcyjon Minski rajvykankam vystaŭlaje ziamielny ŭčastak dla budaŭnictva indyvidualnaha žyłoha doma ŭ Kałodziščach pa pačatkovaj canie 100 młn rubloŭ. Na hety ŭčastak pakłaŭ voka cieniavy handlar, jaki vydatna viedaje, što taki ŭčastak pry pieraprodažy davoli chutka sydzie za 200 młn (ziamielnyja ŭčastki, nabytyja z aŭkcyjonaŭ, nie abmiežavanyja ŭ prodažy). Zadača śpiekulanta — kupić hety ŭčastak, umoŭna kažučy, za 150–170 młn rubloŭ, zabiaśpiečyŭšy sabie davoli chutki prybytak u 30–50 młn rubloŭ. Pakolki ŭčastak zvyčajna afarmlajecca na padstaŭnych asobaŭ, navat padatki z takoha prybytku płacić nie daviadziecca.
Takim čynam, jak kupić tanna i nie dać kupić inšym?
Vielmi prosta. Zhodna ź biełaruskim zakanadaŭstvam tarhi na aŭkcyjonie pačynajucca z pačatkovaj cany, pavialičanaj na vieličyniu ustanoŭlenaha kroku, naprykład, u 10%. Canu nazyvaje arhanizatar tarhoŭ, a ŭsie ŭdzielniki aŭkcyjonu, jakija žadajuć kupić učastak pa prapanavanaj canie, padymajuć kartku sa svaim numaram. Kali achvotnych bolš za adnaho, rasparadčyk aŭkcyjonu nazyvaje nastupnuju canu, pavialičanuju ad papiaredniaj taksama na 10%. Tarhi praciahvajucca, pakul na čarhovuju abvieščanuju rasparadčykam canu kartku padymie tolki adzin udzielnik.
Što robić u takoj situacyi cieniavy ziamielny handlar?Jon rehistruje na aŭkcyjon dvuch svaich udzielnikaŭ, skažam, dziadźku Vaniu i ciotku Niuru. U vypadku, kali adpaviedny ŭčastak žadaje kupić starońni ŭdzielnik, jaki hatovy vykłaści za jaho, skažam, 250 młn rubloŭ, dziadźka Vania i ciotka Niura prosta zryvajuć tarhi. Jany padymajuć svaje kartki da taho času, pakul cana na hety ŭčastak nie ŭźlacić da nieba. Skažam, pry rynkavaj canie ŭčastka ŭ 200 młn takija śpiekulanty mohuć padniać sumu da 1 młrd rubloŭ i bolš. Apošni narmalny pretendent u takoj situacyi adskokvaje zvyčajna ŭžo pry abvieščanaj canie ŭ 300–400 młn rubloŭ, i zastajucca tolki dziadźka Vania i ciotka Niura. Ale kali rasparadčyk nazyvaje canu ŭ 1,1 młrd rubloŭ, nichto ź ich kartku, naturalna, nie padymaje.
Tady rasparadčyk, zhodna ź dziejnym zakanadaŭstvam, prapanuje hetym dvum udzielnikam nazvać svaju canu ŭ miežach ad 1 da 1,1 młrd rubloŭ. Umoŭna kažučy, možna nazvać 1 młrd + 100 rubloŭ i vyjhrać tarhi, kali druhi ŭdzielnik nie pierabje. Ale pakolki zadača dziadźki Vani i ciotki Niury — kupić učastak za 150–170 młn, a ŭ advarotnym vypadku sarvać tarhi, to nichto ź ich svajoj cany nie nazyvaje. U takoj situacyi tarhi pa ziamielnym učastku abjaŭlajucca biezvynikovymi.
Učastak zatym paŭtorna vystaŭlajecca na tarhi, pryblizna praz dva 2–3 miesiacy. I tam usio paŭtarajecca.
Tak adbyvajecca da tych časoŭ, pakul učastak nie dastajecca cieniavomu handlaru pa canie, istotna nižejšaj za rynkavuju.Zrazumieła, što cieniavyja handlary nie zasiarodžvajucca na niejkim adnym učastku. Pad ich uvahu traplajuć praktyčna ŭsie ziamielnyja aŭkcyjony ŭ prestyžnych rajonach, što zabiaśpiečvaje im davoli niabiednaje isnavańnie.
U vyniku ad takich schiem pakutavali jak zvyčajnyja hramadzianie, tak i dziaržbiudžet, jaki moh by ŭ narmalnaj situacyi atrymać za ŭčastak 200–250 młn rubloŭ, a vymušany zdavolvacca 150 młn rubloŭ.
I voś padobna, što dadzienaja schiema chutka pierastanie pracavać ci va ŭsialakim vypadku stanie davoli nakładnaj dla śpiekulantaŭ. Ukazam prezidenta № 14 ad 10 studzienia 2013 uniesienyja istotnyja źmieny i dapaŭnieńni va Ukaz ad 5 maja 2009 № 232 «Ab niekatorych pytańniach praviadzieńnia aŭkcyjonaŭ (konkursaŭ)».
U pryvatnaści, ukazam praduhledžvajecca, što da daty praviadzieńnia aŭkcyjonu (konkursu) ź jaho ŭdzielnikami arhanizatar zaklučaje śpiecyjalnyja pahadnieńni. U hetych pahadnieńniach akramia zvyčajnych pravoŭ i abaviazkaŭ bakoŭ budzie praduhledžvacca adkaznaść, siarod jakoj i śpiecyjalnyja štrafy.
Tak, štraf budzie vypłačvać udzielnik, jaki vyjhraŭ tarhi, ale admoviŭsia abo ŭchiliŭsia ad padpisańnia pratakołu i (abo) damovy, što afarmlajucca pa vynikach aŭkcyjonu (konkursu), i (abo) pakryćcia vydatkaŭ na arhanizacyju i praviadzieńnie aŭkcyjonu (konkursu).
Taksama štraf abaviazanyja buduć vypłacić udzielniki, jakija admovilisia abviaścić svaju canu za pradmiet aŭkcyjonu ŭ vypadku, kali takaja abjava praduhledžanaja zakanadaŭstvam, u vyniku čaho aŭkcyjon pryznany biezvynikovym. To bok mienavita dla vyrašeńnia situacyi, pra jakuju pisałasia vyšej.
Pamier štrafu budzie adnolkavym dla ŭsich udzielnikaŭ i vyznačacca ŭ zaležnaści ad pačatkovaj cany pradmieta aŭkcyjonu.Tak, pry pačatkovaj canie, mienšaj za 500 bazavych vieličyniaŭ (50 młn rubloŭ), štraf nie pavinien budzie pieravyšać 100 bazavych vieličyniaŭ (10 młn rubloŭ). Kali pačatkovaja cana pradmieta aŭkcyjonu składzie bolš za 500 bazavych vieličyniaŭ, štraf nie budzie pieravyšać 20% ad pačatkovaj cany.
Pry apisanaj vyšej situacyi, kali pačatkovaja cana ziamielnaha ŭčastka na aŭkcyjonie składaje 100 młn rubloŭ, dziadźka Vania i ciotka Niura mahli b zapłacić za zryvańnie tarhoŭ kožny pa 20 młn rubloŭ štrafu. Miarkujecca, što heta mocna astudzić zapał ziamielnych śpiekulantaŭ.
Taksama novy ŭkaz dapuskaje na rynak acenki majomaści, jakaja vystaŭlajecca na aŭkcyjon, pryvatnyja kampanii.Praŭda, heta pakul tyčycca tolki toj majomaści, što budzie pradavacca pa rašeńni suda. Acenku takoj majomaści dla vyznačeńnia jaje pačatkovaj cany dazvolać pravodzić usim arhanizacyjam, jakija majuć prava na ažyćciaŭleńnie niezaležnaj acenki dziaržaŭnaj majomaści. Pakul ža takuju acenku mahli pravodzić tolki dziaržaŭnyja arhanizacyi albo tyja, u jakich dola dziaržaŭnaj ułasnaści ŭ statutnym fondzie składaje bolš za 50%.
Zastajecca dadać, što źmieny, jakija pierš za ŭsio pavinnyja navieści paradak mienavita na ziamielnych aŭkcyjonach, ustupiać u siłu tolki praz 6 miesiacaŭ — 18 lipienia 2013.
Kamientary