Siuńczy i šlach
Nazvu knih paezii epochi Tan «Pastajanstva šlachu» ŭkładalniki zrabili z vykazvańnia staražytnaha myślara Siuńczy (III st. da n.e.): «Vysakarodny čałaviek zachoŭvaje pastajanstva šlachu, nikčemnyja ludcy imknucca adno da ŭłasnych vyhod». Pry stvareńni nazvy byŭ vykarystany pryjom «usiečanaja cytata». Mianie vielmi zacikaviŭ hety pryjom, i ja pasprabavaŭ pieranieści jaho na biełaruskuju paetyčnuju hlebu. Adrazu zhadalisia try rečy: «Moj rodny kut…», «Maładyja hady…», «Partyzany, partyzany…». Napeŭna, vykarystoŭvać «usiečanuju cytatu» ŭ biełaruskaj litaratury možna, abapirajučysia tolki na troch paetaŭ — Kołasa, Bahdanoviča i Kupału.
20.01.2005, 17:06
Harecki i 2, abo Jak biełarusy lubiać ličbu dva
Kali Maksim Harecki pisaŭ apovieść «Dźvie dušy», peŭna ž, jon i dumać nia dumaŭ, što ŭ biełarusa buduć ažno dva Dni Niezaležnaści: 25 sakavika i 3 lipienia. Dźviuchdušnaść biełarusa pašyryłasia na ŭsio čysta. U biełarusa dźvie stalicy: Minsk i Miensk, ci Miensk i Vilnia, ci Minsk i Maskva. Usio zaležyć ad pierakanańniaŭ, ale ž i dziaržavy ŭ jaho dźvie — BNR i RB, RB i Sajuznaja dziaržava. Kruci ŭleva ci ŭprava, a dziaržavy budzie dźvie. I movy dźvie. I hramatyki dźvie. Hierbaŭ dva — koń i kapusta. Ściahoŭ dva. Viery dźvie, tamu i Chrystos uvaskrasaje ŭ biełaruskaj śviadomaści dvojčy. Novy hod taksama dvojčy nadychodzić. Kali biełarusu skazać: «Adzin car, adna viera, adzin narod!» — jon adkaža: «Adna-adna, adzin-adzin, aha-aha…» Biełarus — paet, na tezu jon znojdzie antytezu ŭ prostych paŭtorach. Tamu i vialikich paetaŭ u biełarusa dva — Kołas i Kupała, Puškin i Mickievič, Šekśpir i Bykaŭ… Dźvie nahi ŭ biełarusa, dźvie ruki i dva voki. Dźvie žonki, dźvie kachanki, dva syny — razumny i durań, dźvie dački — babina dačka i dziedava dačka, dva braty — bahaty i biedny. U biełarusa adzin nos, i jon strašenna praz heta pieražyvaje, ale supakojvaje siabie tym, što ŭ nosie dźvie dzirki.
Pryšvin dy Internet
Majstar liryčna-filazofskaj prozy Michaił Pryšvin, kab pazbavicca hładkapisu i chutkapisu, časam znarok psavaŭ piory svaich asadak. Pakul prystasuješ nadłamanaje piaro, kolki razoŭ pieradumaješ, pieratrasieš i pieraŭzvažyš tekst. Tak ciapier, pišučy na forumach u Necie, adčuvaješ supraciŭleńnie čužych dumak i mierkavańniaŭ. Jany spyniajuć hładkapis. Davodzicca choćki-niachoćki čytać i durnotu čužuju, i razumnyja zaŭvahi. Pradzirajučysia praz zaraśniki hrafamanii, ja, nibyta toj Pryšvin, pišu sapsavanym piarom.
25.07.2003, 21:55
Ciapier čytajuć
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary