SND nam tolki śniłasia
7 kastryčnika ŭ Kišynevie adbudziecca samit kiraŭnikoŭ dziaržaŭ SND. U hety dzień prezydent Rasiei adznačaje jubilej — 50 hadoŭ. Jon nie zastaŭsia biez “padarunkaŭ” ad svaich partneraŭ pa SND. U lipieni Rada nacyjanalnaj biaśpieki i abarony Ŭkrainy zapatrabavała likvidavać bazu rasiejskaha flotu ŭ Sievastopali. U žniŭni Azerbajdžan atrymaŭ praz Turcyju pieršuju bujnuju partyju amerykanskaj zbroi. Napeŭna viadoma taksama, što Ŭzbekistan, Azerbajdžan i Hruzija atrymajuć izrailskuju vajskovuju techniku.
Kazachstan źbirajecca addać ZŠA vajenna-marskuju bazu na Kaśpii (u Aktaŭ, niedaloka ad bujnych radoviščaŭ nafty). U vieraśni z adpaviednaj inicyjatyvaj vystupiŭ šerah parlamentaroŭ. 13 vieraśnia ŭ hruzinskim parlamencie pačałasia pracedura ŭstupleńnia ŭ NATO. Ukazam prezydenta E.Ševardnadze stvorana ŭradavaja kamisija, što padrychtuje da listapadaŭskaha samitu Paŭnočnaatlantyčnaha bloku ŭ Prazie adpaviednyja dakumenty.
Paśla razvału SSSR Maskvie treba była arhanizacyja, što abjadnała b byłyja savieckija respubliki, stvaryŭšy spryjalnaje dla Rasiei hieapalityčnaje asiarodździe. Miežy “blizkaha zamiežža” musili akreślivać sferu vyklučna rasiejskich intaresaŭ. 21 śniežnia 1991 h. paŭstała SND.
Žyćciazdolnaj hetaja arhanizacyja mahła być tolki pry ŭmovie isnavańnia dastatkova mocnaha centru, jaki b zabiaśpiečvaŭ realizacyju sumiesna pryniatych rašeńniaŭ. Ale siarod krainaŭ — udzielnicaŭ SND ad pačatku nie było zhody, a Maskva nia mieła dastatkovaj vahi, kab hety kansensus zabiaśpiečyć. Ź pieršych dzion svajho isnavańnia SND abrastała mnostvam ź ciažkaściu zaklučanych pahadnieńniaŭ, jakija krainy-ŭdzielnicy nie vykonvali, bo adbylisia źmieny ŭ sytuacyi abo tamu, što i nia dumali vykonvać, a padpisvali z-za kańjunktury, kab vyrašyć karotkačasovyja zadačy.
Sytuacyja ŭskładniłasia ŭ 1995 h., kali na abšarach SND uzmacniŭsia ŭpłyŭ novych centraŭ siły. Dahetul ZŠA pabłažliva pahadžalisia na isnavańnie sfery rasiejskaha ŭpłyvu: dla Zachadu było važna dać instytucyjanalna skłaścisia rasiejskaj dziaržavie, nie šturchać Maskvu da adnaŭleńnia Savieckaha Sajuzu. Padziei ŭ Maskvie 3 kastryčnika 1993 h. (miaciež Ruckoha—Chasbułatava) na niejki čas spałochali Zachad, ale ŭ 1995 h. stałasia jasna, što bojaź była daremnaj.
HUUAM suprać EEZ
Tady Ameryka dała zrazumieć Rasiei, što maje svaje intaresy ŭ SND. Intares da Kazachstanu, Turkmenii, Azerbajdžanu i Hruzii tłumačycca zacikaŭlenaściu ŭ kaśpijskich nafcie i hazie (jak minimum 7% suśvietnych zapasaŭ). Jašče praz aktyvizacyju svajoj palityki ŭ centralnaazijackich krainach SND Ameryka imknułasia nie dapuścić uzmacnieńnia tut pazycyjaŭ Kitaju.
Asablivaje abureńnie Rasiei vyklikała toje, što na Zachadzie atrymali vodhuk prazachodnija zajavy ŭkrainskich palitykaŭ. U Kramli dobra razumieli, što biez 50-miljonnaj Ukrainy ŭsie miždziaržaŭnyja arhanizacyi na prastory SND buduć mieć bolšy azijacki i mienšy eŭrapiejski kampanent.
Śledam za ZŠA i inšymi zachodnimi krainami na poŭdni SND źjaviłasia Turcyja. Režymy musulmanskich dziaržaŭ SND byli zacikaŭlenyja ŭ pierajmańni dośviedu śvieckaj musulmanskaj krainy. U Azerbajdžanie j inšych centralnaazijackich krainach stali časta źjaŭlacca tureckija palityki j biznesoŭcy. Kiraŭniki musulmanskich dziaržavaŭ SND pačali ŭsio bolš prysłuchoŭvacca da mierkavańnia Turcyi — stratehičnaha sajuźnika ZŠA, čalca NATO.
Źmieny ŭ rasiejska-amerykanskich adnosinach adlustravalisia na składzie kramloŭskaj administracyi. Pry kancy 1995 h. “liberał” Andrej Kozyraŭ sastupiŭ pasadu ministra zamiežnych spravaŭ “vialikadziaržaŭniku” Jaŭhienu Prymakovu. Administracyja Barysa Jelcyna vyrašyła pravodzić žorstki kurs na ŭtrymańnie “blizkaha zamiežža”. Ale na heta Maskva nia mieła resursaŭ. I kiraŭniki krainaŭ SND usio čaściej ahladalisia na Zachad.
Pieršaja bujnaja palityčnaja paraza Rasiei, što pretendavała na rolu daminatara na abšarach SND, była źviazanaja z pytańniami ekanamičnaha supracoŭnictva. 2/3 rasiejskaha ekspartu (kala 40 młrd. dalaraŭ) prypadaje na enerhanośbity, tamu rasiejskija naftavyja kampanii nie byli zacikaŭlenyja ŭ tym, kab tańniejšaja i bolš jakasnaja nafta Kazachstanu i Azerbajdžanu trapiła na zachodni rynak. U siaredzinie 90-ch pavialičvałasia zdabyča i rasiejskaha hazu. U toj ža čas, raźviedanyja zapasy nafty na kaśpijskim šelfie Kazachstanu składajuć 30 młrd. tonaŭ. Na terytoryi Turkmenii znachodzicca tracina suśvietnych zapasaŭ hazu. Jašče ŭ saviecki čas byli raźviedanyja bujnyja radoviščy hazu i na terytoryi Ŭzbekistanu. Ich raspracoŭka ŭ perspektyvie dazvolić respublicy ŭvajści ŭ dziasiatku samych bujnych eksparteraŭ “błakitnaha paliva”.
Sacyjalna-ekanamičnaje raźvićcio hetych krainaŭ zaležała ad vyrašeńnia prablemy ekspartu nafty i hazu. Hruzija i Azerbajdžan byli zacikaŭlenyja ŭ tym, kab atrymlivać za tranzyt kaśpijskich enerhanośbitaŭ hrošy. A ŭ raspracoŭcy kaśpijskich radoviščaŭ i budavańni trubapravodaŭ byli zacikaŭlenyja zachodnija investary.
Supolnaść ekanamičnych intaresaŭ paŭdniovych krain SND i Zachadu stvaryła kanfliktnuju sytuacyju ŭ SND. U 1997 h. uźnikła novaja miždziaržaŭnaja arhanizacyja — HUUAM (Hruzija, Uzbekistan, Ukraina, Azerbajdžan i Małdova). Alaksandar Łukašenka pravilna adznačyŭ, što heta “prazachodniaja arhanizacyja, stvoranaja ŭ procivahu intehracyi Biełarusi j Rasiei”. De-fakta HUUAM byŭ stvorany dla zabieśpiačeńnia tranzytu kaśpijskich enerhanośbitaŭ praz Azerbajdžan i Hruziju, u abchod Rasiei. Spažyŭcami nafty musili stać nia tolki krainy Zachadu, ale j Ukraina z Małdovaj.
U vyniku padziejaŭ 1997 h. SND raskałołasia na dva lahiery — HUUAM, inicyjatyvu stvareńnia jakoha Maskva niezdarma prypisvaje Vašynhtonu, i Eŭraazijackuju Ekanamičnuju Supolnaść (EES) u składzie Rasiei, Biełarusi, Kazachstanu, Kirhizii i Tadžykistanu. De-fakta da EES adnosicca i Armienija. Krainy HUUAM farmalna zastalisia ŭdzielnicami SND, ale pryjarytetam zamiežnaj palityki abrali raźvićcio adnosinaŭ z Zachadam. Kazachstan karystajecca ŭdziełam u EES, kab atrymlivać usie mahčymyja dyvidendy ad supracoŭnictva z Rasiejaj, adnačasova prykładajučy maksymum namahańniaŭ dla raźvićcia supracoŭnictva z Zachadam.
Kišyneŭski samit kiraŭnikoŭ SND 1997 h. pakazaŭ, što Sadružnaść pieratvaryłasia ŭ “klub prezydentaŭ”. Usie pytańni miždziaržaŭnaha supracoŭnictva z taho času vyrašajucca ŭ miežach dvuchbakovych adnosinaŭ.
Vajskovaja prysutnaść
Nastupny ŭdar pa hieapalityčnych ambicyjach Kramla byŭ naniesieny ŭ 1999 h. Maskva bačyła ŭ krainach SND nia tolki svaich ekanamičnych satelitaŭ. Rasieju cikaviła mahčymaść vykarystoŭvać ich vajskovyja resursy. 15 traŭnia 1992 h. 9 krainaŭ SND padpisali damovu ab kalektyŭnaj biaśpiecy (DKB). Potym Rasieja šmatkroć prapanoŭvała stvaryć sumiesnaje kamandavańnie ŭzbrojenymi siłami. Pakolki rasiejskaje vojska składała b pieravažnuju ich častku, u kamandavańni pieravahu musili mieć rasiejskija hienerały. Krainy DKB biez entuzijazmu stavilisia da prapanovaŭ Rasiei ab vajskovaj intehracyi. Ich cikaviła tolki mahčymaść atrymlivać tannuju rasiejskuju zbroju, a taksama ŭpłyvać na Kreml u ekanamičnych pytańniach. U 1999 h. niekalki krainaŭ HUUAM — Azerbajdžan, Hruzija i Ŭzbekistan — vyjšli z DKB. Ciaham taho ž hodu hruzinskija vojski ŭziali ŭdzieł u 9 vučeńniach NATO.
U DKB zastalisia tolki krainy, što ŭvachodzili ŭ EES, i Armienija. Miežami hetych dziaržavaŭ akreślivałasia prastora, dzie jašče čuli hołas Kramla.
Paśla defołtu žniŭnia 1998 h. Maskvie byli vielmi patrebnyja zachodnija investycyi i restrukturyzacyja zamiežnaj pazyki. Na stambulskim samicie ABSE (listapad 1999 h.) Zachad pajšoŭ nasustrač Rasiei. Naŭzamien Kreml musiŭ likvidavać svaje vajskovyja bazy ŭ Hruzii dy Prydniastroŭi.
Na stambulskim samicie było vyrašana budavać trubapravod Baku—Džejchan, što musiŭ źviazać naftavyja i hazavyja radoviščy Kazachstanu, Turkmenii i Azerbajdžanu z tureckimi portami. Paśla realizacyi hetaha prajektu Rasieja sastupała Zachadu apošnija pazycyi na poŭdni SND: trubapravod pavinien byŭ iści praz Hruziju ŭ abchod Rasiei. Hałoŭnym investaram hetaha prajektu vystupili ZŠA.
U niemałoj častcy trubapravod Baku—Džejchan musiŭ być zapoŭnieny kazachskaj naftaj. Maksymum, što mahła prapanavać Kazachstanu Rasieja, — tranzyt 35—40 młn. tonaŭ u hod. A Kazachstan zaraz moža prapanavać na ekspart 100, a ŭ najbližejšaj budučyni — 120 młn. tonaŭ nafty štohod. Budoŭla trubapravodu Baku—Džejchan zakłała asnovu dla prazachodniaj aryjentacyi krainy, praz terytoryju jakoj Rasieja maje vychad na inšyja centralnaazijackija dziaržavy SND.
Nie spynić, nie strymać
U spadčynu ad B.Jelcyna prezydent U.Pucin atrymaŭ mocna asłablenuju Rasieju, jakaja nia mieła resursaŭ, kab skłaści alternatyvu chutkamu pahłybleńniu intehracyi krainaŭ SND z Zachadam. Pucin vyrašyŭ nie zmahacca za ŭpłyŭ va ŭsim “blizkim zamiežžy”, a skiravać namahańni na ŭtrymańnie pazycyjaŭ u krainach DKB.
Adnak pieršyja bujnyja “niepryjemnaści” administracyi U.Pucina pryniesła adna z samych važnych dla Kramla dziaržavaŭ DKB — Kazachstan. Papiarednik U.Pucina zapluščvaŭ vočy na toje, što słovy typovaha ŭschodniaha palityka N.Nazarbajeva časta razychodzilisia ź dziejańniami. Z Kazachstanu ŭ Rasieju išła chvala kantrabandy, a taksama narkotykaŭ. Ułady Kazachstanu spryjali niezakonnaj mihracyi suajčyńnikaŭ na terytoryju Arenburskaj, Kiemieraŭskaj vobłaściaŭ i Ałtajskaha kraju Rasiei. Maskva płaciła vialikuju canu za toje, kab Kazachstan zastavaŭsia siabram DKB, EEZ, Mytnaha sajuzu. Viasnoj 2000 h. Pucin sankcyjanavaŭ stvareńnie na miažy z Kazachstanam pahraničnych zastavaŭ (pry kancy hodu ich było ŭžo 90).
Trahiedyja 11 vieraśnia 2001 h. dała mocny šturšok niespryjalnym dla Rasiei źmienam na abšarach SND. “Być razam” z Amerykaj, jak taho žorstka patrabavaŭ Vašynhton, Maskva mahła tolki zapluščyŭšy vočy na ŭzmacnieńnie pazycyjaŭ ZŠA na poŭdni SND. Było jasna, što amerykanskaja vajskovaja prysutnaść tam padviadzie tłustuju rysu miežam upłyvu Rasiei. Zajavy rasiejskich palitykaŭ ab tym, što prychod NATO na poŭdzień SND maje časovy charaktar, pryznačalisia dla rasiejskaj aŭdytoryi, što chacieła čuć takija słovy. Zachad mieŭ na poŭdni SND stratehičnyja intaresy, jakija patrabavali stałaj vajskova-palityčnaj prysutnaści.
Było zrazumieła: tyja dziaržavy, što bolš cikaviać ZŠA i ich sajuźnikaŭ pa NATO, atrymajuć nia tolki harantyi biaśpieki, ale j vialikija ekanamičnyja dyvidendy.
ZŠA ŭ Centralnaj Azii cikavili bazy, jakija možna było vykarystoŭvać dla stałaha kantrolu nad usim rehijonam. Antyterarystyčnaja aperacyja była tut na druhim planie. Kantrol nad Centralnaj Azijaj davali mocnyja pazycyi ŭ najmacniejšaj dziaržavie rehijonu — Uzbekistanie. Jaje kiraŭnik I.Karymaŭ mieŭ čym zacikavić Pentahon. Adzin z samych bujnych aeradromaŭ u Centralnaj Azii — Chanabad nie patrabavaŭ vialikich vydatkaŭ dla prystasavańnia pad standarty NATO.
Na Ŭzbekistan praliŭsia doždž amerykanskich investycyjaŭ. U 2002 h. ZŠA ŭkłali ŭ ekanomiku hetaj krainy 8 młrd. dalaraŭ (amal 10% dziaržbiudžetu Rasiei). Maskva zmahła prapanavać Taškientu tolki 32 młn.
Druhaja bujnaja vajskovaja baza NATO vykarystała infrastrukturu aeradromu Manas, što pobač ź Biškiekam, stalicaj Kirhizii. Hetaja kraina tolki ad amerykanskich biznesoŭcaŭ atrymała 300 młn. dalaraŭ investycyjaŭ. Da taho ž, za kožnyja ŭźlot i pasadku bajavoha samalota NATO Biškiek, jak i Taškient, atrymlivaje 6 tys. dalaraŭ.
U krasaviku, u časie vizytu ministra abarony ZŠA D.Ramsfełda ŭ Kazachstan, N.Nazarbajeŭ nastojliva prapanoŭvaŭ amerykancam raźmiaścić na terytoryi respubliki motapiachotnuju bryhadu i čaści SPS. Prapanova adkładzienaja. Ameryka i biez taho vielmi zacikaŭlenaja ŭ kazachskich enerhanośbitach: Vašynhton paćvierdziŭ svoj namier sioleta investavać u ekanomiku respubliki 4 młrd. dalaraŭ.
Z krainaŭ Centralnaj Azii tolki Tadžykistan zastajecca pa-za miežami prahramy supracoŭnictva Zachadu ź dziaržavami rehijonu. Zdabyča redkich metałaŭ, što mahła b zacikavić zachodnich investaraŭ, patrabuje vialikich vydatkaŭ. Da taho ž respublika — samaja niespakojnaja siarod susiedak. Padčas hramadzianskaj vajny 1992—97 h. tut zahinuła 100 tys. čałaviek, jašče miljon byŭ vymušany pamianiać svajo miesca žycharstva. Zachad zacikaŭleny ŭ tym, kab Rasieja praciahvała svaju miratvorčuju misiju ŭ hetaj krainie.
Kirhizija taksama vystupaje za vajskovuju prysutnaść Rasiei na svajoj terytoryi: kirhizy majuć sumny histaryčny dośvied susiedztva z Kitajem.
Raniej parlament Hruzii abmiarkoŭvaŭ mahčymaści vychadu z SND. Ciapier hetaje pytańnie, vidać, straciła aktualnaść dla Tbilisi. A mo ŭ Hruzii paprostu zabylisia, što jany ŭvachodziać u skład hetaj arhanizacyi. Ludzi časta zabyvajucca pra toje, u isnavańni čaho jany mocna sumniajucca.
Andrej Lachovič
Kamientary