2 tydni pracavaŭ u Aŭstryi nad kataloham sučasnaha mastaka Alexander Waltner. Ideja była takaja: pakazać, jak žyvuć karciny (što ich atačaje, chto imi vałodaje). Z adnaho boku, heta interpretacyja mastkoŭstva kalekcyjaneram, ź inšaha- majo adčuvańnie karcin. Voś što atrymałasia:
2 tydni pracavaŭ u Aŭstryi nad kataloham sučasnaha mastaka Alexander Waltner. Ideja była takaja: pakazać, jak žyvuć karciny (što ich atačaje, chto imi vałodaje). Z adnaho boku, heta interpretacyja mastkoŭstva kalekcyjaneram, ź inšaha- majo adčuvańnie karcin. Voś što atrymałasia:



















© Copyright 2007 by Agentur Regina Maria Anzenberger
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

Kamientary