Hramadstva

Žychary minskaj Ściapianki pratestujuć suprać budaŭnictva internata dla hastarbajtaraŭ

Žychary Hieałahičnaj vulicy ŭ Minsku vystupajuć suprać budaŭnictva na joj internata dla hastarbajteraŭ. Čarhovy schod žycharoŭ adbyŭsia 27 listapada kala abjekta, jaki budujecca pa Hieałahičnaj vulicy, 54, u mikrarajonie Ściapianka.

U sustrečy taksama ŭdzielničali pradstaŭniki hramadzianskaj kampanii «Havary praŭdu!» Juryj Hančar i Taćciana Karatkievič.

Žychary zajaŭlajuć, što ŭčastak ziamli na Hieałahičnaj vulicy aficyjna vydzieleny dla budaŭnictva dvuchkvaternaha žyłoha doma, zarehistravanaha na troch niepaŭnaletnich dziaciej. «U realnaści ž rabočyja pry pačatku budaŭnictva hetaha doma raskazali žycharam, što budujuć internat dla zamiežnych rabočych», — skazała Karatkievič.

Pavodle jaje słoŭ, kab daviedacca, što ž usio-taki budujecca na Hieałahičnaj vulicy, jaje žychary źviarnulisia ŭ Dziaržbudnahlad. «Adnak u Dziaržbudnahladzie im skazali, što takoha abjekta ŭ ich nie značycca. A miž tym užo paśpieli zbudavać stužkavy padmurak i ścieny pieršaha paviercha. Budaŭnictva ažyćciaŭlajecca pa eskiznym prajekcie, jaki štodzionna karekcirujecca», — śćviardžaje Karatkievič.

Na sustrečy žychary adznačali, što budaŭnictva internata jašče bolš abvostryć tyja prablemy, jakija jość u žycharoŭ Ściapianki.
«Kali tut buduć žyć 60 čałaviek, to kamunikacyi prosta nie vytrymajuć. Tut dahetul niama liŭnievaj kanalizacyi, tut tolki siem hadoŭ tamu praviali haz. Tut staryja elektrasietki — navat hazavyja katły, jakija pastavili sabie ludzi, aŭtamatyčna adklučajucca z-za nizkaha napružańnia ŭ sietcy. A kali tut buduć žyć jašče 60 čałaviek, z čajnikami, elektrapryborami, abahravalnikami, to tut naohuł ničoha nie vytrymaje», — zajaviła adna ź miascovych žycharak.

«My nie suprać taho, kab u hetym domie žyła siamja, niachaj vialikaja, niachaj 10 čałaviek.
Nie suprać, kali hety budynak addaduć mnahadzietnym siemjam, dziciačamu domu. Niachaj naładziać tut luby sacyjalny abjekt. Ale hałoŭnaje, niachaj nam rastłumačać usio, i niachaj pa zakonie ŭsio budujuć, a nie nielehalny internat», — pradoŭžyła jana.

Taćciana Karatkievič paviedamiła, što zaprašali na sustreču deputata harsavieta pa hetaj akruzie Siarhieja Smolskaha, a taksama deputata pałaty pradstaŭnikoŭ Valeryja Baradzieniu, adnak jany na sustreču nie źjavilisia.

Tym nie mienš padčas sustrečy Smolski patelefanavaŭ Karatkievič, vysłuchaŭ jaje infarmacyju ab budaŭnictvie i zajaviŭ, što jon «nie ŭ kursie situacyi», adnak «na praciahu dvuch dzion aznajomicca ź joju». Smolskamu było prapanavana arhanizavać sustreču z žycharami Hieałahičnaj vulicy najbližejšym časam u aktavaj zale luboj bližejšaj škoły.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Byłoha viadučaha «Biełsata» zatrymali ŭ Polščy za narkotyki13

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim17

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»28

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić