Usiaho patrochu11

Ad prezydenckaj administracyi adhaniajuć varon

Mienskich varon prymusili źmianić miesca žycharstva. Dziakujučy eksperymentalnym bijaakustyčnym dy ŭltrahukavym prystasavańniam, varony z vakolicaŭ Administracyi prezydenta dy parka pa vulicy Čyrvonaarmiejskaj pieralacieli ŭ inšyja miescy. U pryvatnaści, zasialili dvary niepadalok. Jak staviacca da eksperymentu žychary hetych dvaroŭ? Arnitolahi dy ekolahi?

Mienskich varon prymusili źmianić miesca žycharstva. Dziakujučy eksperymentalnym bijaakustyčnym dy ŭltrahukavym prystasavańniam, varony z vakolicaŭ Administracyi prezydenta dy parka pa vulicy Čyrvonaarmiejskaj pieralacieli ŭ inšyja miescy. U pryvatnaści, zasialili dvary niepadalok. Jak staviacca da eksperymentu žychary hetych dvaroŭ? Arnitolahi dy ekolahi?

Hučnym karkańniem ciapier pačynajecca i skančajecca kožny dzień žycharoŭ vuł.Ivanaŭskaj – što niepadalok litoŭskaj ambasady. Siudy, miarkujuć tutejšyja, varony prylacieli z parku na nabiarežnaj Śvisłačy – tam jany, musić, pieraškadžali žycharam elitnych damoŭ uzdoŭž raki. Ale asablivaha razdražnieńnia novyja susiedzi ŭ ludziej nie vyklikajuć, kaža maja surazmoŭca Valancina.

(Valancina: ) «Drevy – čornyja ad varonaŭ. Spačatku jany strakatali cełymi sutkami – musić, abmiarkoŭvali, jak im ciapier žyć. Ciapier vielmi hučna kryčać tolki zranku i pierad snom – uviečary. Ja staŭlusia da varon vielmi stanoŭča – heta vielmi razumnaja ptuška. Choć i kažuć na inšych raziavak: «Što ty, jak varona?» – heta niapraŭda. Varony razumnyja. I heta častka bijaraznastajnaści – i jany majuć prava suisnavać z nami pobač».

Na dumku arnitolaha Alaksandra Vinčeŭskaha, staršyni hramadzkaj arhanizacyi «Achova ptušak Biełarusi», prymusova zhaniać varon z nasiedžanych miescaŭ – nia značyć vyrašyć prablemu čyścini horada.

(Vinčeŭski: ) «Najaŭnaść vialikaj kolkaści varon u horadzie – indykatar čyścini horada. Jak termometar. I prymusić varon pieralacieć z adnaho miesca na inšaje – toje samaje, što raźbić toj termometar. Ale ž heta nia budzie lačeńniem. Na Zachadzie haradzkija śmietniki apracoŭvajuć admysłovaj pienaj, paśla hetaha ŭžo ptuški nie jaduć heta – značycca, u pošukach ježy buduć šukać inšyja miescy. A ŭ nas ich paprostu sahnali z nasiedžanych miescaŭ, a śmiećcia, dzie jany šukajuć ježy, zastałosia stolki ž. To bo, bijaakustyčnyja systemy hetyja źniščajuć symptomy, a nie ichnuju pryčynu. Ź inšaha boku, heta robiać biez zabojstva, biaz hvałtu».

Ekolah Valery Drančuk ličyć eksperyment nad varonami dzikunstvam.

(Drančuk: ) «Miarkuju, hetaja historyja budzie mieć praciah. Hvałt nad dzikaj pryrodaj zaŭsiody maje nastupstvy. Ja časam prakładaŭ łyžniu ŭ parku na Čyrvonaarmiejskaj i cudoŭna razumieju, što takoje – varony nad hałavoj. Ale jany mnie nikoli nie pieraškadžali. Čałaviek musić suisnavać z pryrodaj. I zhaniać ptušak z hniozdaŭ – heta nie adpaviadaje kryteram ekalahičnaj etyki. Varona – taksama ptuška...»

Fota Andreja Lankieviča

Kamientary1

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim18

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»30

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

Kučynski: Vizit Cichanoŭskaj va Ukrainu adbudziecca ŭ chutkim časie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić