Śviet22

Stała viadoma, jakuju patencyjnuju ździełku abmiarkoŭvajuć ZŠA i Iran

Pavodle krynic vydańnia Axios, ZŠA i Iran abmiarkoŭvajuć patencyjnuju ździełku, u centry jakoj — častkovaja razmarozka iranskich aktyvaŭ ŭzamien na abmiežavańnie jadziernaj prahramy Irana. Pakul pamiž bakami isnuje šmat roznahałośsiaŭ, ale jany mohuć zblizić pazicyi padčas pieramoŭ u pakistanskim Isłamabadzie, zapłanavanych na niadzielu 19 krasavika. 

Zdymak ilustracyjny. Fota: AP Photo/Vahid Salemi

Asnoŭnaja ideja zaklučajecca ŭ tym, što Iran moža atrymać dostup da prykładna 20 miljardaŭ dalaraŭ zamarožanych srodkaŭ u abmien na šerah krokaŭ u jadziernaj śfiery. U pryvatnaści, havorka idzie pra vyvaz abo pierapracoŭku iranskaha ŭzbahačanaha ŭranu i ŭviadzieńnie maratoryja na jaho dalejšaje ŭzbahačeńnie.

Pavodle krynic Axios, ZŠA spačatku prapanoŭvali značna mienšuju sumu — kala 6 miljardaŭ dalaraŭ, ale z žorstkimi abmiežavańniami na vykarystańnie hrošaj tolki na humanitarnyja tavary. Iran u adkaz prasiŭ značna bolš — kala 27 miljardaŭ, i ŭ vyniku abmiarkoŭvajecca kampramis kala 20 miljardaŭ.

Asobnym sprečnym pytańniem zastajecca los uzbahačanaha ŭranu (450 kh, uzbahačanaha da 60%). ZŠA patrabujuć jaho poŭnaha vyvazu z krainy, u toj čas jak Iran prapanuje pakinuć jaho ŭ siabie, ale pierapracavać, razbavić abo źmiašać ź inšymi vidami ŭranu.

Taksama razhladajucca kampramisnyja varyjanty, kali častka materyjału zastaniecca ŭ Iranie, a častka budzie pieradadziena treciaj krainie.

Jašče adzin važny punkt — zabarona na ŭzbahačeńnie ŭranu na peŭny termin. ZŠA chočuć, kab heta było kala 20 hadoŭ, a Iran prapanuje značna karaciejšy pieryjad — kala 5 hadoŭ.

Akramia hetaha, abmiarkoŭvajecca, što Iran zmoža zachavać niekatoryja jadziernyja abjekty dla mirnych metaŭ, ale jany pavinny być raźmieščanyja całkam na pavierchni, biez padziemnaj infrastruktury.

Pakul nie zrazumieła, jak u ździełku mohuć być uklučanyja pytańni rakietnaj prahramy Irana i jaho rehijanalnych sajuźnikaŭ.

Paśla źjaŭleńnia hetych paviedamleńniaŭ Donald Tramp zajaviŭ, što nijakich hrošaj Iranu pieradavacca nie budzie, chacia analityki ličać, što biez častkovaj razmarozki aktyvaŭ realnaja damova vyhladaje małavierahodnaj.

Kamientary2

  • zrim v korień
    17.04.2026
    Tramp sdał v zad i pošioł na usłovije Irana, vyvieł, iz-pod udarov Izraila, "chiezbołu" Irana na tierritorii Livana.
    Nazvav eto 10 -oj, ostanovlennoj vojnoj. Eto - osnovnoje usłovije Irana po prodołžieniju obsuždienija, vozmožnoj razbłokirovki Iranom Ormuza.
    Prieviernuv vsio s noh na hołovu.
    Izrail provodił vojennuju oppieraciju na tierritorii Livana protiv chiezboły, vojevał s chiezbołoj, finansirujemoj i vooružionnoj Iranom, no nie s Livanom i livanskoj armijej !
    Tramp zamaskirovał ustupki Iranu, nazvav vojennuju oppieraciju Izraila, na tierritorii Livana, protiv chiezbołły Irana - "vojnoj" Livana i Izraila.
  • Kamień
    17.04.2026
    Po krajnie mierie s Kuboj vyjdiet łučšie.

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada1

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

Pjanaha kiroŭcu pad Baranavičami spyniali sa stralboj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada1

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić