Hramadstva55

Lidar na Pireniejach. Źjaviŭsia «narodny» rejtynh ustanoŭ, praź jakija jašče možna atrymać šenhienskuju vizu

Śpiecyjalizavany telehram-kanał «Vizovyj krot» skłaŭ «narodny» rejtynh usich dypłamatyčnych ustanoŭ, praź jakija ŭ Minsku jašče možna atrymać šenhienskija vizy. U Minsku ciapier, pa ich źviestkach, zastałosia kala dziasiatka takich mahčymaściaŭ, ale jany zusim roznyja i ŭ sensie chutkaści, i ŭ sensie vyniku.

Fota ilustracyjnaje

Najbolš stabilnym i zrazumiełym varyjantam nazyvajecca Ispanija: słoty dla zapisu źjaŭlajucca tut niekalki razoŭ na miesiac, možna zapisacca samastojna.

U vyniku — viza na 1—3 miesiacy, časam navat na hod i bolej. Admoŭ mała. Minusy hetaha varyjantu — praciahły razhlad, da 45 dzion paśla atrymańnia dakumientaŭ, plus 6—7 dzion na dastaŭku.

U konsulstva Hrecyi zapisacca lohka, ale vizu vydajuć tolki pad kankretnuju pajezdku abo dajuć admovu. Treci varyjant amal niemahčymy. Ryzyki tut vielmi vysokija.

Francyja adkryvaje vizy pieravažna tolki pad zaprašeńni (aficyjnyja ci nie). Turyzm ź Biełarusi ŭ hetuju krainu ŭ minułym. Šaniec tut atrymać vizu, takim čynam, nievysoki.

Što da Italii, to ŭ letni pieryjad tut zvyčajna pavialičvajecca kolkaść dastupnych słotaŭ, ale kolkaść achvotnych — vielizarnaja. A nieŭzabavie tut jašče źmienicca vizavy centr.

U Hiermanii zapis tolki praz poštu, čas čakańnia — hod i bolej. Vynik užo nie apraŭdvaje čakańnia. Vyhladaje, što niemcy stamilisia ad «vizavych turystaŭ» i štučna abmiažoŭvajuć dostup.

U Vienhryi słoty byccam by jość, ale ich nichto nie bačyŭ (akramia turahienctvaŭ). Varyjanty — tolki praz kupleny tur ci zaprašeńnie. Prytym treba sapraŭdy dajechać u krainu, inakš viza stanie «harbuzom».

Adnosna Bałharyi, to ŭ telehram-kanała składvajecca ŭražańnie, što sami nie vielmi chočuć być u Šenhienie. Vizy vydajuć ź ciažkaściu, a potym lohka ich anulujuć.

Pa-za rejtynham apynulisia Rumynija, dzie čarha na 5 miesiacaŭ napierad, Polšča, dzie situacyja nie lepšaja i Słavakija z Partuhalijaj, dzie zapis mahčymy tolki raz na miesiac u 9:00 ranicy pa pošcie, što amal nierealna.

Takim čynam, Ispanija — najbolš realny varyjant dla tych, chto choča vizu i adpačynak jašče hetym letam.

Kamientary5

  • Morfieus
    24.06.2025
    T, vy o čiem?
  • Avstrijak
    24.06.2025
    Značit vsie bolšie ludiej budut jezdiť po Moskvam i Pitieram. K čiemu eto priviediet - očievidno. Vsie na Trampa hovoriat čto on pieriestał poddierživať Jevropu, tak vy na siebia posmotritie ES, vy pieriestali poddierživať narod Biełarusi. Potom budietie diełať bolšije hłaza
  • Nietolerantnyj_Evropiejec
    24.06.2025
    Avstrijak, a kohda eto Jevropa poddierživała biełarusov, kromie kak na słovach?! Jevropa biełarusov vsiehda kidała(i polakov kstati tožie) čto pri razdiele Rieči Pospolitoj, čto pośle 2 mirovoj. Čto tiepieŕ. Bolšaja ošibka vieriť łživym słovam iz Briuśsiela.

Ciapier čytajuć

Na vajnie z Ukrainaj zahinuŭ syn byłoha milicejskaha načalnika ź Viciebska

Na vajnie z Ukrainaj zahinuŭ syn byłoha milicejskaha načalnika ź Viciebska

Usie naviny →
Usie naviny

Małady ratavalnik z Asipovičaŭ staŭ Bulbašom i zahinuŭ na vajnie za Rasiju26

Čym strašniejšaja kładziešsia spać, tym pryhažejšaja pračynaješsia: modnicy apantanyja ekstremalnym načnym dohladam4

Baćkam zahinułaj Viery dasłali z Mjanmy dziŭnuju daviedku ab jaje kremacyi3

Jeŭropa i Ukraina raspracoŭvajuć płan pa zaviaršeńni vajny z 12 punktaŭ6

Čamu my prajhrali ŭ 2020 hodzie? Razvahi Mikoły Dziadka120

«Hulać nielha!!!» U kramie cacak «Paleśsie» nastojliva prosiać ničoha nie čapać18

Mižnarodnaja fiederacyja łyžnaha sportu nie dapuściła biełarusaŭ ź niejtralnym statusam da hulniaŭ u 2026 hodzie2

Škodu ad skradzienych z Łuŭra kaštoŭnaściaŭ acanili ŭ 88 miljonaŭ jeŭra4

U Rasii ŭzarvali čyhunku na ŭčastku Pskoŭ-Pieciarburh1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na vajnie z Ukrainaj zahinuŭ syn byłoha milicejskaha načalnika ź Viciebska

Na vajnie z Ukrainaj zahinuŭ syn byłoha milicejskaha načalnika ź Viciebska

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić