Kultura44

Biełaruski śpieŭny hurt pryjechaŭ u viosku Dašy na Padlaššy. Miascovaja babula ich začaravała

Muzyka Siaržuk Doŭhušaŭ padzialiŭsia videa i emocyjami ad sustrečy z nośbitkaj śpieŭnych tradycyj.

Babulka ź vioski Dašy na Padlaššy. Skryn videa: douhushau / facebook

Siaržuk Doŭhušaŭ — zasnavalnik «Śpieŭnych schodaŭ» i źbiralnik falkłoru. U 2023 hodzie jon zasnavaŭ u Varšavie hurt «Kasary», jaki adradžaje tradycyju biełaruskich mužčynskich śpievaŭ. Dniami jon naviedaŭ Padlašša — rehijon na ŭschodzie Polščy, dzie žyvuć aŭtachtonnyja biełarusy.

Razam z «Kasarami» Doŭhušaŭ uziaŭ udzieł u abradzie śviatkavańnia śviata Jurja ŭ vioscy Dašy — heta pryharad miastečka Klaščeli, zasnavanaha svajho času vilenskim vajavodam Mikałajem Radziviłam. Žychary vioski zbolšaha pravasłaŭnyja i ŭ štodzionnym žyćci karystajucca padlašskaj havorkaj. Adnyja ź ich ličać siabie biełarusami, inšyja — ukraincami, bo miascovaja havorka blizkaja da ŭkrainskaj movy.

Na svajoj staroncy ŭ fejsbuku Doŭhušaŭ raskazaŭ, jak jany chadzili Dašami i śpiavali. I kala adnoj z chat miascovaja žančyna pačała im śpiavać tutejšyja pieśni ŭ adkaz.

«Voś jana, žyvaja tradycyja! (…) U niejki momant adčuŭ siabie jak doma — byccam my ŭ rodnaj vioscy na Paleśsi», — dzielicca emocyjami Siaržuk.

«Chrystos uvaskros! Jak zaŭša, vy nas vyhladajacie!» — vitaje miascovy čałaviek staruju, jakaja siadzić kala płotu na łaŭcy, zasłanaj samatkanaj pościłkaj.

A taja adkazvaje: «Pieśniu zaśpiavać jakujuś vam chaču. Ci 'šče zumieju?» — i pačynaje.

Tam u polu verba,
pod verboju — vada.
Tam divčyna prykrasnaja,
hej, da vodu tam brała.

Divka vodu bere,
kozak konia vede,
pytajeťsia divčynońki,
kudy dorožyńka ide…

I tudy vona ide,
i siudy vona ide,
až do tei krynyčeńki,
tam, de vojsko stojało…».

Pieśnia praciahvajecca i čuvać, jak niekatoryja ludzi padpiavajuć salistcy.

«Viartajusia z Padlašša — zaradžany i jak śled adpačyŭšy. Z «darami» i napoŭnieny miascovym ducham, tutejšymi tradycyjami, muzykaj i śpievami», — dzielicca emocyjami ad pajezdki Doŭhušaŭ.

Kamientary4

  • Łoł
    13.05.2025
    Etnolah, niejki, duža miakka kažučy, słaby z Vas etnolah, raz Vy nia viedajecie ni pra Ihnacyja Daniłoviča, ni pra Mikałaja Jančuka, ni pra dziejnaść Biełaruskaj sacyjalistyčnaj hramady ŭ mižvajennaj Polščy – u tym liku na Padlaššy, naprykład, pad Bielskam, dzie BSH mieła adny z najbolš upłyvovych supołak. Nu nie inakš usie hetyja ludzi adnamu Vam nazło nie pryznavali i nazło ličyli siabie biełarusami.
  • Brest
    14.05.2025
    Łoł, dziela iściny treba pryznać, što Klaščeli i Dašy - nie pad Bielskam. Na Padlaššy na zachad ad Biełaviežskaj i Knyšynskaj puščaŭ - ukrainskija havorki, a na ŭschod ad ich - biełaruskija. Bo z poŭdnia z hetaha boku puščy išli vałynianie, a z uschodu z taho boku puščy - dryhavičy.
  • Łoł
    14.05.2025
    Brest, Klaščeli? Nie pad Bielskam? True story. Na mapu choć pahladzicie. Nu i taksama pierš čym žavać hetuju tezu pra vałynianaŭ, što vandruje z pracy ŭ pracu ź XIX stahodździa, choć by pakazali vyniki realnych archiealahičnych raskopak, jakija heta dakazvali b.

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi29

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić