Zdaroŭje1313

Jak štučny intelekt źmienić našu miedycynu za nastupnyja hady? Razvažaje biełaruska-zasnavalnica startapa

«Praz 5—10 hadoŭ u kožnaha čałavieka budzie svoj ŠI-doktar. Rana ci pozna prafiesija adamre», — prahnazuje Darja Caryk z Doctorina.

Daŕja Carik Darja Caryk Darya Tsaryk
Fota: darya-tsaryk / linkedin.com

Biełaruska Darja Caryk, jakaja apošnija dva hady žyvie ŭ Bierlinie, zasnavała startap telemiedycyny Doctorina — płatformy, jakaja z dapamohaj štučnaha intelektu (ŠI) źbiraje anamniez, analizuje simptomy i prapanuje miedycynskija rekamiendacyi biez udziełu čałavieka-doktara. Ab tym, jak štučny intelekt źmienić miedycynu, jana raskazała jutub-praktu iTerki.

Čytajcie taksama: «Moj kachany nie čytaje naviny, kali jany napisanyja pa-biełarusku». Darja Caryk stała na abaronu ruskaj movy i pryplała navat Paźniaka

Darja Caryk pierakananaja, što ŠI ŭ miedycynie — nie trend, a niepaźbiežnaja budučynia. I heta pytańnie nie dziesiacihodździaŭ, a niekalkich hadoŭ:

«Usie zhodnyja, što praz 5—10 hadoŭ u kožnaha čałavieka budzie svoj ŠI-doktar. Jak my tudy dojdziem, jašče nieviadoma, ale toje, što my tam budziem, — heta ŭžo pytańnie vyrašanaje», — davodzić Caryk.

Pa słovach žančyny, štučny intelekt užo siońnia vykarystoŭvajecca ŭ miedycynskim prahramnym zabieśpiačeńni, jakoje dapamahaje sabrać nieabchodnuju infarmacyju pra stan čałavieka jašče da taho, jak toj traplaje da doktara.

«Vielmi vialikaja kolkaść startapaŭ robiać miedycynskaje prahramnaje zabieśpiačeńnie, kab, kali pacyjent prychodziŭ da doktara, u jaho ŭžo na stale byŭ anamniez. Anamniez byŭ sabrany intervjujeram ŠI».

Akramia hetaha, pa słovach Cyryk, u tysiačach klinik u Hiermanii vykarystoŭvajecca prahrama, jakaja spačatku zapisvaje na dyktafon razmovy doktara z pacyjentam, a zatym heta apracoŭvaje, robić karotki źmiest i vydzialaje klučavyja ryzyki.

Ukaranieńnie takich raspracovak dazvalaje bolš efiektyŭna apracoŭvać zapyty, asabliva kali havorka idzie pra nietypovyja, redkija vypadki.

Jana padkreślivaje: kali chvaroba nie traplaje ŭ standartnuju schiemu, doktar-čałaviek časta jaje prapuskaje. I tut ŠI maje istotnuju pieravahu:

«Jak tolki heta niešta nie vielmi častaje, to ŭsie daśledavańni pakazvajuć, što ŠI adrazu trekaje imaviernaść, što ŭ ciabie nie prosta mihreń, a ŭžo hlijabłastoma.

To-bok, jon daje ŭmoŭna hetyja 5%, ale dla čaho jany važnyja? Tamu što biez hetych 5% ty nie pryznačyš MRT z kantrastam».

Darja adznačaje, što vykarystańnie štučnaha intelektu spraščaje dostup da miedycyny. Užo ciapier isnuje šmat dadatkaŭ, z dapamohaj jakich čałaviek moža samastojna atrymać kansultacyju biez čerhaŭ, pajezdak i zaležnaści ad dastupnaści daktaroŭ.

Caryk nazyvaje adnu z hałoŭnych met Doctorina i ŭsioj ŠI-miedycyny — źnižeńnie kolkaści miedycynskich pamyłak:

«My bačym, što ŠI lepšy za čałavieka. Computer vision lepšy za voka. Machine learning lepšy za statystykaŭ. I LLM (vialikaja moŭnaja madel), viadoma ž, lepš za ŭsio, što tyčycca analizaŭ».

Pa słovach Caryk, pad upłyvam ŠI źmienicca i rola doktara. Zamiest hałoŭnaj fihury ŭ dyjahnostycy i lačeńni, jon stanie praviaralnikam vynikaŭ, vydadzienych mašynaj. A ŭ budučym takaja prafiesija moža ŭvohule źniknuć:

«Chiba što niemahčyma ŭjavić, što praz 20 hadoŭ buduć daktary ŭ chałatach prymać vielmi-vielmi važnyja rašeńni, dzie patrabujecca šmat-šmat danych i analizaŭ. (…)

Rana ci pozna prafiesija adamre. Tamu što jość robatatechnika i jość mietady aŭtamatyzacyi, źviazanyja z pracesami myśleńnia i pryniaćcia rašeńniaŭ. Jany ŭdaskanalvajucca z kožnym hodam», — davodzić Caryk.

Kamientary13

  • Kašatnica
    15.04.2025
    Vieterynary mohuć zaspakoicca, ich pacyjenty intervju nie dajuć.
  • ničieho nie budiet odno spłošnoje tielevidienije
    15.04.2025
    Hdie vy iz nachoditie tolko? Koniečno, podobnyj kołchoz k miedicinie podpuskať i blizko nielzia
  • Dr. Google
    15.04.2025
    A jakaja prafiesija ŭ samoj Darji? Vidavočna dalokaja ad miedycyny.

Ciapier čytajuć

20-hadovaja dziaŭčyna z Bresta zapisała žartaŭlivy tyktok pra śmierć u DTZ — i ŭ toj ža viečar raźbiłasia8

20-hadovaja dziaŭčyna z Bresta zapisała žartaŭlivy tyktok pra śmierć u DTZ — i ŭ toj ža viečar raźbiłasia

Usie naviny →
Usie naviny

Nad Sikstynskaj kapełaj pastavili komin1

Kadyraŭ rychtuje pieradaču ŭłady6

Prapahanda kpić z kolkaści źniavolenych u Polščy, zabyŭšysia pahladzieć na biełaruskija turmy1

Premjer Słavakii skoknuŭ u Dunaj, kab dakazać, što zdarovy5

«Moj dzied udzielničaŭ u razhonie Usiebiełaruskaha źjezda!» Što rasijanie pišuć pra Biełaruś i biełaruskuju historyju pad videa Tamary Ejdelman15

Aviečkin padaryŭ Łukašenku džersi sa svaim aŭtohrafam13

Ukrainskija drony atakavali Rasiju

«Zastałosia ŭsiaho 6 kvater u horadzie». Na vychodnyja 9 maja razabrali arendnyja kvatery ŭ Hrodnie, Breście i Minsku. Ceny ŭražvajuć5

Tramp vyrašyŭ pryciahnuć Erdahana dla spynieńnia vajny va Ukrainie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20-hadovaja dziaŭčyna z Bresta zapisała žartaŭlivy tyktok pra śmierć u DTZ — i ŭ toj ža viečar raźbiłasia8

20-hadovaja dziaŭčyna z Bresta zapisała žartaŭlivy tyktok pra śmierć u DTZ — i ŭ toj ža viečar raźbiłasia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić