Litaratura11

«Vykinutyja na ŭzbočynu žyćcia, ale tvorčaści heta nie zaminaje». Jak vyžyvajuć u ciapierašniaj Biełarusi litaratary?

U apošnija hady šmat litarataraŭ vymušanyja byli pakinuć radzimu, ale šmat ich zastałosia i ŭ Biełarusi. Adnak hałasoŭ apošnich amal nie čuvać: z-za abmiežavańniaŭ, stvoranych uładami, kantaktavać ź placoŭkami, jakija znachodziacca za miažoj, im vielmi niebiaśpiečna. Pra toje, jak siońnia adčuvajuć siabie tvorcy ŭnutry krainy, Budzma.org pahutaryła na ŭmovach ananimnaści ź litarataram, jaki praciahvaje žyć u Biełarusi.

Litaraturnaje žyccio
Krynica: shedevrum.ai

— Sakavik 2025 hoda: jakoje ciapier žyćcio ŭ litaratara, jaki praciahvaje być i pracavać u Biełarusi?

— «Jaječnia z palandvicaj i čysty kaŭnier — voś usio, što mnie treba», — jak skazaŭ adzin litaraturny hieroj. Litaratura — vid mastactva nie nadta vysokatechnałahičny. Usio, što treba prafiesijnamu litarataru — svoj kut, stoł, kampjutar.

Jašče patrebien vydaviec, ale nie raniej čym napišacca kniha, jakaja vymahaje niekalkich hadoŭ pracy. Tamu, u adroźnieńnie ad kino i teatra, knihi ŭ Biełarusi pakrysie pišucca, praŭda, u šufladku. Pa maich adčuvańniach tut usio praciahvajecca. U tym liku vychad u śviet… My ž litaratary — isnujuć usialakija chady, tamu knižki i publikacyi źjaŭlajucca.

Tak, litaratary ŭ Biełarusi vykinutyja na ŭzbočynu žyćcia, ale tvorčaści heta nie zaminaje. Chutčej naadvarot, paśla biesšabašnych i viasiołych 2010-ch, kali my žyli ŭ niejkim adryvie ad astatniaj krainy, ad svajho čytača, apjanionyja adnosnaj svabodaj, nastupiła karysnaje praćvierazieńnie, paradaksalnaja jednaść litarataraŭ sa svaim narodam: jany ciapier padzialajuć ahulny los.

Ich hetaksama vyhaniajuć z ułasnaj ziamli, ckujuć, sadziać u turmy. Dumaju, tvorčaści heta tolki na karyść. My viarnulisia nie tolki ŭ realnaść, ale i dadomu.

— Ci jość litaraturnaje žyćcio ŭ Biełarusi?

— Kab adkryta prachodzili viečaryny niezaležnaj biełaruskaj litaratury — takoha ciapier niama. Navat viečaryny ŭ muziejach nie zaŭsiody anansujuć. Navat z praŭładnaha Sajuza piśmieńnikaŭ stali našmat mienš kudyści vyjazdžać, navat «na śpiecyjalna pryznačanyja dla takich mierapryjemstvaŭ» placoŭki. Na ŭsio treba ŭzhadnieńni.

Nie ździŭlajciesia, kali navat na «ŭzhodnienuju» viečarynu pryjdzie čałaviek u formie abo bieź i paprosić pakazać prezientavanuju knihu. Tamu časta viečaryny adbyvajucca biez knih uvohule.

Pa maich nazirańniach, u spravie dazvołu litaraturnych viečaroŭ prahladajecca nacyjanalny pryncyp. Polskaja i ŭkrainskaja publičnaja litaraturnaja dziejnaść zakrytyja ŭ pryncypie. Biełaruskaja — vielmi mocna pasiečanaja. Sioje-toje adbyvajecca trochi bolš adkryta, jašče možna niešta zładzić, znoŭ ža ź biaskoncymi ŭzhadnieńniami. Tut jak by nacyjanalnyja litaratury — pramy adbitak staŭleńnia ŭłady da toj ci inšaj krainy.

— Čynoŭniki vyrašyli abrać režym cišyni?

— Čynoŭniki ad «niźzia!»-viedamstvaŭ — tak. Im tak praściej i bolš zvykła. Ale čynoŭnikam ad kultury, navuki — och nie! Tyja zacikaŭlenaja, kab litaraturny praces nie spyniaŭsia, im treba vykonvać płany, demanstravać vyniki, raźmiarkoŭvać biudžet — inakš na nastupny hod ničoha nie atrymajuć.

Jość taksama čynoŭniki (praŭda-praŭda!), jakim balić kali nie za ludziej i kulturu, dyk prynamsi za imidž krainy. Abo za ŭłasnaje miesca — kali nie budzie litaratury, dyk navošta tady čynoŭnik ad litaratury? Tamu paŭstała supiarečańnie. Adnyja — kab usio zamarozić, inšyja — kab tok kultury nie spyniaŭsia. Heta daje nievialički zazor, mahčymaść dla pracy.

— Vydavacca jašče možna?

— Tak. Jość nišy — dziciačaja litaratura, kłasika, pierakłady, litaratura, jakaja abiartajecca vakoł historyi.

Ckavannie litarataraŭ
Krynica: artchive.ru

— Ź jakimi jašče składanaściami sutykajucca litaratary, jakija praciahvajuć žyć i pracavać unutry Biełarusi?

— Naturalna, u niekatorych vypadkach heta pahroza trapić za kraty — u tym liku praz prafiesijnuju dziejnaść. Byvaje, dastatkova taho, što pracavaŭ styl-redaktaram «nie ŭ tym miescy».

Ckavańnie. U dziaržaŭnych vydańniach, u danośnickich sacsietkach ckujuć litarataraŭ. Pryčym užo nie padzialajuć: tut chto ci tam. Navat siabraŭ aficyjnaha Sajuza piśmieńnikaŭ. Ahulny zakid — niełajalnaść. Vyšukvajuć padabajki i bčb-fotki, sprabujuć leźci ŭ źmiest napisanaha, ale apošniaje danosčykam dajecca ź ciažkaściu.

Kali być piśmieńnikam, paetam, žyvučy ŭ ciapierašniaj Biełarusi — składana, ale plonna, to sumiežnyja prafiesii pakutujuć ad nierealizavanaści. Varta źviarnuć uvahu na mieniedžaraŭ kultury (arhanizataraŭ mierapryjemstvaŭ, kaardynataraŭ prajektaŭ). Moładź, jakaja choča kiravać litpracesam, źjaŭlajecca, a dośviedu pieraniać niama ad kaho — kulturnych inicyjatyŭ unutry Biełarusi mała, imprezy pad zabaronaj. Heta pakul što nie prablema, ale na doŭhaj dystancyi buduć ciažkaści.

A jašče litaraturnyja pierakładčyki. U adroźnieńnie ad piśmieńnikaŭ, jakija ŭ našaj kultury zaŭždy «prarastali praz asfalt», maładyja pierakładčyki patrabujuć dohladu i pieščańnia: majstar-kłasaŭ, študyjavańniaŭ, vandrovak, svabodnaha pavietra. Dumaju, našym kaleham na voli varta źviarnuć uvahu na heta.

— Hučyć usio heta zmročna.

— Hladzicie, my niejak zabylisia, što biełaruskaja litaratura ŭžo bolš za sto piaćdziasiat hod isnuje ŭ takim «sieli-ŭstali» režymie. Jana zaŭždy aprača tvorčych, čysta litaraturnych zadač, dumała pra samazachavańnie i pierajemnaść.

Paśla tryccaci hadoŭ adnosnaj svabody ŭ 2021 hodzie biełaruskaja litaratura prosta adyšła na zahadzia arhanizavanyja pazicyi, na minułuju liniju abarony, pabudavanuju papiarednikami. Maja nastolnaja kniha zaraz — miemuary «Doŭhaja daroha dadomu» Vasila Bykava.

Asabliva tyja miescy, dzie jon raskazvaje, jak trojka litarataraŭ, Bykaŭ, Karpiuk i Klejn, ludzi volnych, demakratyčnych pohladaŭ, u 60-ja hady XX stahodździa akapalisia ŭ ssaviečanym Hrodnie i zładzili kruhavuju abaronu. Hutarki, abmierkavańni, abarona ahulnych intaresaŭ. Jany trymalisia razam, inakš ich źjeli b.

Jasna, što ŭ toj paradyhmie jany mižvoli stanavilisia paranoikami, ličyli, što niebiaśpieka pachodzić adusiul. Pomniu, jak ja ź lohkaj uśmieškaj čytaŭ hetyja miemuary 15 hadoŭ tamu. Ciapier maja ŭśmieška ściorłasia — kruču bykaŭskija i klejnaŭskija parady na vus.

Ciapier u Biełarusi adbyvajecca padobnaje: ludzi hurtujucca, zbolšaha abmiarkoŭvajuć dziejańni ŭładaŭ. Siońnia vielmi važna zrazumieć situacyju, acanić i zrazumieć, jakija kroki robić inšy bok, jaki ličyć nas apanientami. Važna razumieć, u jakich kirunkach možna ruchacca, a kudy ŭžo biessensoŭna.

Abmieńvajemsia infarmacyjaj: chto ŭ jakim «śpisie».

Mnie zdajecca, adnosiny pamiž litaratarami stali bolš ščyrymi, niama raniejšaha adčuvańnia kankurencyi i zajzdraści. Jość razumieńnie, što my znachodzimsia ŭ adnoj łodcy. Z tych, chto zastaŭsia, ja ŭsich rady bačyć.

— A što nakont stasunkaŭ ź biełaruskimi litaratarami za miažoj? Jakija jany?

— My adčuvajem biaskoncuju sardečnuju padtrymku našych kaleh z-za miažy. Jany, vyhnanyja i aplavanyja, žyvuć u vielmi ciažkich psichałahičnych i materyjalnych umovach, ale znachodziać čas dasłać nam, na Baćkaŭščynu, svoj pryviet, i paciešyć darobkam. Ja imi hanarusia. Žyvie kniha!

Kamientary1

  • Abu
    10.03.2025
    Pavaha i reśpiekt - nijakaha žalu da sabie, nijakaj kryŭdy da źjechaŭšych, tolki addanaść svajmu mastactvu.

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić