Śviet

Starmier źbiraje ŭ Łondanie jeŭrapiejskich lidaraŭ i Zialenskaha, kab pryniać rašeńni pa vynikach pieramoŭ z Trampam

Na sustreču zaprošanyja lidary Francyi, Hiermanii, Italii, Ispanii, Polščy, skandynaŭskich krain, Rumynii, a taksama Turcyi, NATA i ES.

Kir Starmier. Fota: Carl Court/Pool Photo via AP

Premjer-ministr Vialikabrytanii Kir Starmier zaprasiŭ bolš za dziesiać jeŭrapiejskich lidaraŭ na samit pa pytańniach Ukrainy i biaśpieki, jaki adbudziecca 2 sakavika, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda» sa spasyłkaj na AFP.

Na sustreču zaprošanyja lidary z usioj kantynientalnaj Jeŭropy, u tym liku Francyi, Hiermanii, Danii, Italii, a taksama pradstaŭniki Turcyi, NATA i Jeŭrapiejskaha sajuza.

Padčas sustrečy z prezidentam ZŠA Donaldam Trampam 27 lutaha Starmier taksama zaprasiŭ lidaraŭ Niderłandaŭ, Narviehii, Polščy, Ispanii, Finlandyi, Šviecyi, Čechii i Rumynii.

Čakajecca ŭdzieł hienieralnaha sakratara NATA Marka Rute, a taksama kiraŭnikoŭ Jeŭrakamisii Ursuły fon der Lajen i Jeŭrarady Antoniu Košty.

Napiaredadni samita Starmier praviadzie ranišniuju telefonnuju razmovu z krainami Bałtyi. Paśla hetaha jon sustreniecca z prezidentam Ukrainy Uładzimiram Zialenskim na Daŭninh-stryt, kab abmierkavać vajnu z Rasijaj.

Taksama zapłanavanyja pieramovy sam-nasam pamiž Starmieram i premjer-ministram Italii Džordža Miełoni.

U ofisie brytanskaha premjera zajavili, što samit budzie pabudavany na pieramovach u Paryžy, jakija raniej u hetym miesiacy pravioŭ prezident Francyi Emaniuel Makron, i zasiarodzicca na «ŭmacavańni pazicyi Ukrainy ciapier — uklučajučy praciahłuju vajskovuju padtrymku i ŭzmacnieńnie ekanamičnaha cisku na Rasieju».

Taksama na sustrečy znoŭ padkreśleny nieabchodnaść «tryvałaha doŭhačasovaha pahadnieńnia, jakoje zabiaśpiečyć pastajanny mir» i abmiarkujuć «nastupnyja kroki pa płanavańni tryvałych harantyj biaśpieki».

Akramia taho, Starmier znoŭ budzie nastojvać na tym, što Ukraina pavinna być častkaj lubych pieramoŭ, nakiravanych na spynieńnie trochhadovaj vajny z Rasieijaj. Jon taksama pryznaje «nieabchodnaść dla Jeŭropy hulać svaju rolu ŭ abaronie i aktyvizavacca na karyść kalektyŭnaj biaśpieki».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ14

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina i Rasija abmianialisia ŭ Homielskaj vobłaści pałonnymi mirnymi hramadzianami2

Padziemny pierachod sa šklanymi kubami na Arłoŭskaj amal hatovy

Samaja vialikaja vioska Biełarusi padrasła amal da 25 tysiač čałaviek4

57‑hadovuju ŭradženku Vińnicy asudzili za kamientary ŭ telehramie. Siabie jana nazyvała «ŭkrainkaj z akupavanaha Minska»21

U niadzielu da +38°S, u paniadziełak da +39°S. Ale čakajucca karotkačasovyja daždžy i navalnicy

Jakaja drama ŭ Iranie! Śviatkavali vychad u płej-of, ale hoł admianili10

Jak zaścierahčy siabie ad śpioki3

«Hieahrafija ŭkrainskich dalokabojnych sankcyj pastajanna pašyrajecca». Zialenski prakamientavaŭ udar «Fłaminha» pa zavodzie, jaki vyrablaje «Arešniki»5

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ14

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić